Kedykoľvek cítim asfalt, myslím na Maureen. To je to posledné čo som cítil, než som stratil vedomie; ten hustý zápach asfaltu. Povedala, opravím ti motorku. Zadarmo. Mal som vedieť, že veci nikdy nie sú tak jednoduché. Jasné, keď myslím na Maureen, myslím na dve veci: Asfalt, a problémy.
Full Throttle, adventúra, ktorú vo svojej dobe buď ľudia milovali, alebo na ňu nadávali. I keď nadávanie je azda prisilné slovo, skôr s ňou boli nespokojný. Lenže čas potvrdil, že hra to bola naozaj výborná. Hráč sa v nej prevtelil do úlohy Bena, motorkára a hlavy gangu, ktorý si hovorí Polecats. V bare sa Ben stretne s Malcolmom Corleyim, ktorý je posledný výrobca ozajstných motoriek v krajine. Ben si s Malcolmom celkom rozumie, ale ponuku, ktorú dostane od Malcolmovho podriadeného, viceprezidenta spoločnosti Adriana Ripburgera, odmietne. A niektoré ponuky sa jednoducho neodmietajú. Ben skončí v odpadkovom koši, a jeho gang je zatiahnutý do nekalých plánov podlého Ripburgera. Snáď netreba dodávať, že pán viceprezident by sa rád dostal do vedenia spoločnosti, a namiesto motoriek začal vyrábať odporné minivany. Aby toho nebolo málo, Ben sa na svojej ceste stretne s mechaničkou Mo, z ktorej sa neskôr vykľuje, nie práve legitímna, dcéra starého Malcolma. Ben je obvinený z Malcolmovej vraždy, stihne sa zapliesť s ďalšími gangmi, s podivnými mutantmi, ktorý si hovoria Cavefish, s Rottwheelers a Vultures (ktorých členom bola aj Mo) a s množstvom ďalších zaujímavých postáv a postavičiek. Scenár hry bol na svoju dobu naozaj vynikajúci, a určite by obstál aj v dnešnej dobe. Hra je nádherným pokusom o road movie s troškou tých sci-fi kulís, bližšie neurčenej, ale nie veľmi vzdialenej budúcnosti.
Full Throttle bol prvým samostatným projektom Tima Schafera, ktorý mal za sebou prácu na takých projektoch, akým bola Day of the Tentacle, či Secret of Monkey Island (jeden z jeho zatiaľ posledných počinov je kritikou vysoko cenená hra Psychonauts). Už na tejto hre je vidno, že sa Tim Schafer pokúšal posunúť žáner klasickej adventúry do iných rozmerov. Full Throttle obsahuje nie len klasické adventúrenie, ale i akčné medzihry, ktoré musí hráč absolvovať. A to bol jeden z kameňov, ktorý ležal v žalúdku priaznivcom klasických adventúr. Akčné medzihry (boj, závodenie), ktoré nešlo preskočiť. Jednoducho človek musí skúšať a skúšať, až sa mu to raz podarí. Druhov pehou na kráse bola dåžka hry, resp. jej nedostatok. V dobách dlhých a náročných adventúr od LucasArts to bol istotne veľký šok, hra sa dala dohrať tak do 8 až 10 hodín, v závislosti na vašej šikovnosti v akčných pasážach. Hra samotná nebola nijak zložitá, vlastne som si nie istý, či sa dá hovoriť o hre. Full Throttle je skôr interaktívny film. Chvíľu pozeráte naozaj dobrý príbeh, prezentovaný nádhernými animáciami, chvíľu hráte adventúru a o chvíľu sú treba zase vaše reflexy, a potom znova nasleduje animácia, ktorá posúva príbeh. To však vôbec neuberá na jej kvalite, práve naopak. Autori tak vtesnali do hry množstvo možností, resp. reakcií hlavnej postavy na rôzne podnety. Od vizuálnej stránky, sa tak nenápadne dostávam, k stránke zvukovej, a tá bola vo svojej dobe rovnako na vysokej úrovni. Dabing hlavnej postavy, ktorý obstaral Roy Conrad, je tak dobrý, že ani dnes si neviem predstaviť lepší hlas pre Bena, je úžasný a správne „drsňácky“. A samozrejme nemôžem zabudnúť na Marka „Ja nie som Jedi“ Hamilla, ktorý si strihol niekoľko hlasov, ale ten hlavný patril arci záporákovi Ripburgerovi. Rovnako i hudobný doprovod je akoby šitý na mieru tejto hry. O hudbu sa (prvý raz v dejinách LucasArts) postarala skupina The Gone Jackals, a pesničky z hry je možné nájsť na ich albume Bone to Pick.
V roku 2003 sa objavili správy, že sa pracuje na druhom diele nazvanom Full Throttle II: Hell on Wheels. K dispozícii bolo i niekoľko obrázkov a rovnako i krátky teaser pripravený pre E3. Nakoniec však pokračovanie stretol rovnaký osud, ako niektoré ďalšie ohlásené hry, bolo zrušené.
Priam filmový štýl, s vynikajúcim príbehom, ale veľmi krátkou hracou dobou a hlavne nepreskočiteľnými akčnými sekvenciami. To je road-movie Full Throttle z rúk z jedného najlepších herných designérov poslednej doby. Bol to jeden z prvých pokusov posunúť hranice adventúr niekam ďalej, niekomu sa to nepáčilo, niekto bol (a dodnes je) touto hrou nadšený. Istotne viem, že sa voči žánru adventúr nerúham, keď poviem, že sa táto hra môže smelo zaradiť vedľa takých klasík od LucasArts akými sú Secret of Monkey Island, Maniac Manison, či už spomínaný The Day of the Tentacle.
Život... bol pre neho hra... A on ju hral... Svojimi vlastnými pravidlami. Pre väčšinu z nás bol záhadou... A teraz inšpiráciou pre nás všetkých. Dal nám SLOBODU. Dal nám SILU. Dal nám KRÍDLA. Dal nám KOLESÁ. Ďakujeme ti, Malcolm Corley... Za to, že si nám dal SEN, ktorý nikdy neumrie...
Článok bol pôvodne uverejnený na serveri gamesweb.sk 27. februára 2006
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára