streda, 16. novembra 2016

Prvé dojmy: Tyranny

Môže byť dobro, ktoré konáme pre niekoho zlom? A čo to vlastne v podaní Tyranny znamená byť zlý? Keď za nejakých 7 odohraných hodín som ani na chvíľu nemal pocit, že moja postava robí niečo zlé. Niečo čo by sme považovali za zlé. Alebo? Tyranny je nové RPG od rozprávačov z Obsidianu. Postavené na základoch, ktoré si vytvorili spoločne s Pillars of Eternity. Avšak predsa je to trochu iná hra.

štvrtok, 10. novembra 2016

Vizuálna prázdnosť hier alebo problém zvaný "Asset Store"

Otvorený prístup k hernému vývoju môže byť niekedy na škodu. Nie tak pre tvorcov, ako skôr pre samotného hráča a hru ako takú. Aj keď patrím medzi ľudí čo dávajú grafickú stránku hry až na posledné miesto, predsa mám od hier isté očakávania. Grafika nemusí byť dokonalá. Ostatne, mnohí z vás nahrali v skvelej sérii Mount & Blade stovky (ak nie tisíce) hodín. Pritom z technicko-grafického hľadiska je tá hra náramne hnusná. Bráni nám to užiť si ju? Nie. Má však svoj vlastný štýl, svoj vlastný pohľad na svet a ten sa odráža i v jej grafickom spracovaní. Nuž a potom je tu množstvo hier, ktoré radi čerpajú už z hotových materiálov. Ten tzv. „Asset Store“ je signifikantný najmä pre hry postavené na Unity engine.

piatok, 4. novembra 2016

O knihách a krabiciach

Viete čo sa mi vždy páčilo? Poličky plné kníh. Od vrchného radu až po ten najspodnejší. Možno aj tam kdesi vyrastala detská túžba vlastniť kníhkupectvo. Nič veľké, len také malé, rodinné s množstvom podivnej literatúry. Poznáte to. Gabriel Knight (alebo dokonca i hrdina menej známej hry Noctropolis) tieto fantázie len čachrili a obohacovali. V istom zmysle sa to dnes javí podobne ako túžba byť kapitánom hviezdnej lodi :-). Stále to však má niečo do seba. Knihy na policiach. Digitálna doba nám však tento pocit berie. Je neosobná, sterilná a pominuteľná. Ale nie o tom som chcel, i keď to spolu veľmi – veľmi súvisí.