Tabletop Simulator a "Hnev lorda Chaosa!"

Tak posledný týždeň by ste ma zachytili hrať sa s programom, ktorý sa volá Tabletop Simulator (TTS). Názov hovorí za všetko. A nie, nie je to jeden z tých „vtipných“ simulátorov všetkého možného, nemožného a hlavne veľmi zachrobákovaného. Nie, je to presne to čo vraví, že to je. Virtuálna miestnosť, v ktorej môžete hrať doskové hry. Presne tak ako ich hráte doma. Alebo kde máte príležitosť. Dobrá vec keď nemáte tie priestory. Dôvod prečo som si ho vlastne zaistil je prozaický – bol v zľave a ja som akurát v procese „šuflíkového“ tvorenia kartovej hry. Len tak pre svoju zábavu. No a TTS je dobrým priestorom kde si hru bez problémov vyskúšať v lepšom komforte ako tom reálnom. Testoval som kartičky v oboch svetoch. Ale to nie je úplne ten dôvod prečo o tomto programe píšem. Vlastne, možno aj je. Pretože ako najlepšie predstaviť TTS ako tým, čo som s ním za tie týždne povymýšľal. Plus, možno by ste chceli vedieť čo to je sakra „Hnev Lorda Chaosa!“ ;)

Nebyť tej kartičkovej obsesie, nenapadlo by mi v zľave si zaobstarať Tabletop Simulator. A keď už som ho mal a listoval tým množstvom užívateľmi pridaných hier. Spustilo to tak trochu nostalgickú vlnu spomínania. Donútilo ma to hrabnúť po starých veciach a pozrieť či tam neostala nejaká ta klasická Československá stolovka. Vedel som, že to nebude určite nič extra úplne gule trhajúce, ale rozhodne to prinesie pár spomienok späť. Pár vecí som skutočne našiel. Napríklad – ako tej hre zvyknem dnes hovoriť – Eurotruck Simulator Tabletop :), v normálnych končinách a pradávnej doby druhej polovice 80-tych rokov tiež známy ako „Kamionem po Evropě“. Prezrelo som obsah a uvedomil si, že by to možno bolo fajn „digitalizovať“ a previesť do podoby použiteľnej v TTS. Ostatne, aj tak som si potreboval vyskúšať ako sa s tým programom pracuje a čo všetko tam ide urobiť. Tak prečo nie? Kamióny uzreli digitálne svetlo na konci tunela a ja som sa začal hrabať v ďalších veciach.

Skoro ako v reále, až na tie kamióny... :(

Akce X. Hra, ktorú si ešte dnes matne pamätám. Je tam pár kartičiek, herná plocha... to by tiež šlo digitalizovať. Rovnako ako predtým, i teraz som sa pozrel na Workshop, či sa tam hra náhodou nenachádza. Ono, TTS má aj pár Českých a Slovenských užívateľov. Niekoho mohla napadnúť podobná somarina ako mňa! :-) Nenapadla. Asi majú všetci viac rozumu. Vyhrnul som si rukávy a pustil sa do práce. Pár zádrheľov sa našlo – skenovať hernú dosku v A4 skenery je peklo. Hlavne to potom celé dávať dohromady. Nakoniec sa to celkom podarilo. Ostatne výsledok si môžete pozrieť na vlastné oči.

Praha v Akci X, v celej svojej kráse. Lepšie než nové Deus Ex, eh? ;)

Medzitým som ladil dizajn kartičiek a tak všeobecne sťahoval čo mi prišlo z hier na oko. Komplet karty Doomtrooper, dokonca aj v ich českej verzii. Krásne spomienky. Mimochodom, povedzme si na rovinu, mnohí z nás v detstve navrhovali alebo sa pokúsili navrhnúť nejakú tú hru. Niekto to skúšal cez programovanie. Dodnes si spomínam na prepisovanie programov z časopisu Zenit (pionierov). Alebo vlastné nešikovné pokusy v BASICu. Ale hlavne si spomínam na isté obdobie kedy sme (dokonca spoločne s bratom) vytvárali doskové varianty na videoherné plošinovky. Ručne kreslené. Vyzeralo to skoro ako mapy úrovní, ktoré ste mohli nájsť vo vtedajších herných časopisoch. Pohľad z boku, rozdelené na jednotlivé políčka. K tomu vystrihnuté postavičky nindžov, bojovníkov, mágov či robotov. Dalo by sa povedať, že „Hnev lorda Chaosa“ je akýmsi posledným pozostatkom tejto doby. A ja sa ho vďaka Tabletop Simulatoru snažím teraz oživiť.

Je jednoduchšie si vytvoriť virtuálne pomôcky k hraniu.

Ako som sa prehrabával starými spoločenskými hrami, vypadol na mňa jeden zdrap papiera. Na ňom bola načrtnutá plocha a pár poznámok. Na moje počudovanie som si presne spomenul o čo sa jednalo. I keď, presne je silné slovo. Zhruba. V tento moment sa to už ťažko hodnotí, keďže som posledné dva dni strávil s oprašovaním spomienok a samotného „dizajnu“. Ako názov napovedá, vieme čo chodilo hlavou 11 – 12 ročného mága :-). A pri replikácii toho som sa držal a nič som na tomto fakte nemenil. A asi nezmením ani samotný názov. Aby som tento fakt ešte podporil a vzdal mu hold, použil som pri budovaní virtuálnej dosky prvky a časti textúr z Dungeon Mastera a Eye of the Beholder.

Teraz sa určite pýtate, čo to vlastne je? Dizajn som napísal v úvodzovkách naschvál. Pretože vo svojej najzákladnejšej podstate je „Hnev lorda Chaosa“ glorifikovaným „Človeče, nehnevaj sa!“ Základné pravidlá sú rovnaké, čo sa zmenilo je herná doska a pár pridaných drobností. Teda, herná doska je v konečnom dôsledku peknou mega doskou. Vždy som tušil, že pri tvorení vecí som megaloman. Zdá sa, že túto vlastnosť mám odjakživa. :-)

Nemá tam síce žiadnu aktívnu úlohu, ale zas nevyužiť túto príležitosť... :)

Navyše (oproti originálnemu Človečku) sú na hernom políčku „nebezpečné políčka“, nesúťaží sa v kruhu (resp. na uzavretej trase) a máme tu dva predmety, ktoré treba zobrať kým hráč môže do finálneho „domčeka“ (a kľúče, by som zabudol na kľúče!). Stále platia základné pravidlá pre pohyb a umiestňovanie figúrky na plochu. Nebezpečné políčka sú vec, kde to začína byť trochu zaujímavé. Máme teleportéry, „točne“, monštrum a políčko „nebezpečenstva“. Tieto na plochu umiestňujú hráči. Ale nie vedome a presne tam kde by chceli (i keď pri oživovaní som prišiel s doplňujúcim pravidlom, že hráč môže 1 z 5 nebezpečenstiev umiestniť sám – pre tú srandu hádzania polena pod nohy súpera :-)), o umiestnení rozhoduje kocka. Vďaka za to, že dnes poznám viac druhov kociek! Pretože pôvodný nástrel bol veľmi podivný. Hádzalo sa klasickou kockou, kde sa však dá dosiahnuť maximálneho čísla 6. A v hre bolo 12x12 políčok. Čo znamenalo, že sa hádzalo najprv jednou kockou. Ak padla 1, znamenalo to jednociferné číslo a hádzalo sa ešte raz. Ak padlo vyššie číslo. Hádzalo sa druhou kockou a čísla sa sčítali. Farba sa určovala ťahaním farebných papierikov z obálky. Nie vážne, toto na tom zdrape papiera nie je – to si dobre pamätám. Myslím, že vtedy mi to prišlo ako dobrý nápad. Dnes som vďačný za všetky druhy kociek. D8 na určovanie farby a 2xD12 na určovanie súradníc. A funguje to báječne.

Pri tomto oživovaní zašlých spomienok som však zmenil pár drobností v pravidlách. Napríklad ak hráč narazil na políčko monštra, bolo to akoby ho vyhodil druhý hráč. Ergo porúčal sa na začiatok do „väzenia“ a musel čakať na šestku. Lenže tým sa to moc nelíšilo od funkcie pasce. Takže som to máličko pomenil. Dalo by sa povedať, že som zaviedol úplne primitívny súbojový systém. I keď, je to skôr o tom, kto to má väčšie. Číslo. Ale vždy lepšie istá dávka neistoty vo výsledku ako „och, do prčic už zase!“ Ak hráčova figúrka skončí na políčku s monštrom, hádže sa D12 kockou. Vyššie číslo vyhráva. Ak vyhrá monštrum – figúrka sa vracia na začiatok „do väzenia“ a čaká na zázrak. Vlastne, šestku. Ak vyhrá hráč, vyhadzuje figúrku monštra z plochy. A nasledujúce kolo môže bezpečne pokračovať v ceste.

Keď tak teraz nad tým uvažujem, pokojne by som to mohol nazvať „Hnev Lorda Chaosa remastered!“. No nebolo by to ďaleko od pravdy. V jadre je to naozaj návrh jedenásť ročného dieťaťa, ktorý nejakých pár desiatok rokov po, oživuje jeho staršie ja. Nič čo by vás vytrhlo zo stoličky. Na druhej strane mi to umožnilo predstaviť vám produkt Tabletop Simulatora a prehrabať sa v retro veciach, tentoraz hlavne spoločensko-herných. Obzvlášť keď v dnešnej dobe zažívajú stolové hry naozaj veľký „boom“.

Edit: Prihadzujem link na finálnu podobu "Hnevu lorda Chaosa" :) Enjoy.