pondelok, 11. januára 2016

Star Wars: The Old Republic & Knights of the Fallen Empire

Sú veci, ktoré inšpirujú alebo aspoň vás nenápadne nútia vracať sa niekam do fantastických svetov. Poznáte to, sedíte v kine, nasávate atmosféru filmu a potom si spomeniete, že by ste sa do toho sveta vrátili. Nie nutne znova na tento film, ale... Čo ja viem, do nejakej hry napríklad. Na každého to má rôzny vplyv. Ale ja som začal hľadať kam by som sa po návšteve nových Star Wars vrátil. X-WING? To si človek dá pár misií a potom to zase vypne. Ostatne príliš známe. To isté platí o Dark Forces, jeho pokračovaniach, Knights of the Old Republic... Chcelo by to niečo čo človek ešte nemá prežité. Moment povedal som Knights of the Old Republic, hmm, Old Republic... Je to zadarmo, vypol som to pred troma rokmi a už som sa k tej hre nikdy nevrátil. Predsa len MMO mi nikdy veľmi nechutilo, ale oprášiť by som toho svojho jedi hrdinu mohol. Za to nič nedám.

Hneď na začiatku by som rád podotkol, že toto sú dojmy, ktoré vychádzajú z hrania človeka čo nemá záujem o MMO srandičky a snažil sa hru užívať tým takmer asociálnym spôsobom. Vyskúšať či sa do dá hrať ako jednotlivec. Hlasy iných hráčov hovorili, že sa Old Republic značne prispôsobil sólovému hraniu, práve možno na úkor toho MMO. Hovorí sa. Môžem potvrdiť, že ako sólový hráč dokážete bez problémov prejsť základnú príbehovú linku vašej postavy, teda povolania. Bez zádrhelov či problémových miest. Jedinú prekážkou vám tak bude samotná herná náplň, ktorá nie je najoslnivejšia. Istotne to poznáte. Jedi, máme problém, útočia na nás, vedieme tvrdú a nekompromisnú vojnu, aby sme túto situáciu prekonali potrebujeme zneškodniť tri generátory! Teraz potrebujeme odstrániť aspoň pätnásť nepriateľských jednotiek. Nakoniec sa potrebujeme nabúrať do dvoch počítačov v imperiálnej základni. Výborne, a teraz všetko znova len s trochu inými predmetmi. Výborne zvíťazili sme! Ehm, ale všade naokolo sa stále bojuje? Huš. Teda keď myslíte, aspoň, že ten príbeh za niečo stojí. Že vraj, údajne. Príbeh môjho „jedi consulara“ bol trochu plochý a neinšpiratívny, ale zas bol to môj charakter, a tak som si to hranie dokázal nejako užívať.


To viete, po tých rokoch bola moja postava na 17. úrovní kdesi uprostred ruín planéty Taris. Samozrejme, hneď ako som hru zapol som umrel, pretože som nemal už šajn ako sa tá vec hrá. Zvyknúť sa dá rýchlo. Hneď zistíte, že ani nemusíte pri tom umierať ako sa to podarilo na prvý pokus mne. Scenérie vie Bioware vykúzliť miestami naozaj nádherné. Každá planéta má svoju atmosféru, svoj špecifický nádych, ktorá dokáže na čas pohltiť a čiastočne eliminovať onen repetitívny pocit z opakujúcich sa činností. Svojou štylizáciou postáv mi však hra pripomínala skôr 3D animované Star Wars ako Clone Wars alebo Rebels – čo ide možno na vrub enginu hry, ktorý má sám o sebe istotne svoj vek. 

Napriek spomínanej plochosti príbehu môjho charakteru som sa však bavil až do konca. Nie možno vždy úplne bez menšieho nadávania na zbytočne dlhé cestovanie z miesta A do miesta B. V tomto ma dosť vytáčala najmä Corellia. Ale v konečnom dôsledku som si užil i konečné ocenenie a záver hlavného príbehu. Avšak, z viacerých smerov som už počul, že príbeh tohto konkrétneho jediho nie je práve najinšpiratívnejší. Že Old Republic ponúka oveľa lepšie príbehové linky a postavy. Nuž na temnú stranu sa mi prejsť zatiaľ nechce. Ale z tej zvedavosti som si vytvoril alternatívnu postavu. Bežne to nerobievam. Je len jeden Mick Mág a toho sa obvykle držím. Alebo Mick the Jedi, v tomto prípade. Asi najbližšia alternatíva. :-) Ale prečo to nevyskúšať. Spracovanie celého Old Republic je istým spôsobom naozaj blízke Knights of the Old Republic. Nie súbojovým systémom, ale ideovo. A keď už som bol pri tom, urobím druhú vec, ktorú nerobím často, zmením i pohlavie postavy, za ktorú budem hrať. Tak sa zrodila pašeráčka a ja som začal sledovať jej príbeh.


Hneď od začiatku bolo jasné, že tento príbeh je trochu veselší. S väčším nadhľadom a iskrou ako ten nemastný-neslaný jedi. Praktická náplň jednotlivých misií sa zatiaľ príliš nezmenila, ale obsah dialógov a všetkého okolo je oveľa zaujímavejší. I keď priznám sa, že hneď ako moja kapitánka pristála so svojou loďou na Ord Mantell, som vedel, že o svoju loď príde. Je to taký Star Wars kánon. Pašerák bez problémami s loďou a nejakým tým bossom podsvetia, nie je žiaden pašerák. Všetko tu je. Dokonca ako pozitívum by som bral dialógy, ktoré reflektujú, že som žena (teda nie ako ja ja, ale ja ako moja postava, rozumieme si! ;-)). Skrátka zdá sa, že hlasy tvrdiace niečo o lepších príbehových linkách v The Old Republic ako je jediovská línia majú pravdu.

Knights of the Fallen Empire

Nuž a potom je tu datadisk Knights of the Fallen Empire, ktorý má byť priznaným ideovým návratom k Knights of the Old Republic a singleplayer Bioware zážitku. Datadisk vyšiel v októbri minulého roka a bol som k nemu najprv trochu skeptický. Predsa len vyzdvihovať singleplayer zážitok v MMO hre, je si tým Bioware naozaj tak isté? Vďaka systémom, na ktorých celý datadisk stojí, to samozrejme nemôže Knights of the Old Republic byť, na druhej strane je mu veľmi, veľmi blízko. Pre mňa osobne príjemné prekvapenie minulého roka. Viem si predstaviť, že fanúšikov čistého MMO pravdepodobne tento prídavok veľmi nepoteší, pretože sa skutočne sústredí na príbeh jednej postavy, ktorý je pevne daný a možno vo svojich úvodných kapitolách až príliš lineárny.

Príbeh KotFE bude rozdelený do 16 kapitol, pričom do dnešného dňa je k dispozícii prvých 9, ktoré vám zaberú tak 8 až 9 hodín herného času. Už od začiatku je zrejmé, že príbehom akoby Bioware chcelo resetovať celý doterajší postup. Hráč začína síce na 60. úrovni svojho charakteru (alebo si môže vytvoriť úplne nový charakter na tejto úrovni a rovno začať príbeh datadisku), ale všetci spoločníci a vedľajšie postavy, ktoré sa k vám pridali počas predchádzajúceho hrania vám odoberú. Ostanú vám na ne len spomienky. 


Na obzore sa totiž črtá nová hrozba. Nepremožiteľná flotila si podmaňuje jednu planétu za druhov, nešetrí Republiku ani Sithské Impérium. A hráčova postava sa vydáva hľadať nesmrteľného sithského cisára. Neprezradím tu nič, čo by sa neodohralo v prvých desiatkach minúť hrania alebo čo by neprezradilo Bioware dopredu... Na začiatku dôjde ku konfrontácií hráčovej postavy a samotného nesmrteľného cisára. Na konci tejto konfrontácie je cisár mŕtvy, večného trónu sa ujíma jeho syn a hráč skončí zmrazený v karbonite. Nesmrteľný cisár, nie je nesmrteľný cisár len tak pre srandu králikov. Po smrti svojho fyzického tela sa pohodlne usídli v tele novom. Áno, hádate správne. Z tohto spojenia potom vychádzajú zaujímavé situácie v priebehu hry. I keď si nemôžem pomôcť strašne mi táto základná príbehová linka niečo pripomína. Inú hru, kedy hráč musel odolávať pokušeniu jedinca, s ktorým sa delil o jedno telo. Len si to ani za všetkých sithov neviem zaradiť. Keďže je to stále MMO, tak vám ani nedokážem povedať či rôzne voľby majú nejaký zásadný rozdiel na rozprávanie príbehu. Neexistujú uložené pozície. Čo na druhej strane vaše rozhodovanie robí o niečo zaujímavejšie. Nech už sa rozhodnete akokoľvek, späť ho už vziať nemôžete.

Hráč je samozrejme zachránený a stáva sa jedinou šancou na mier v galaxii. Alebo čosi také. Je z neho taký Babylon 5 – okolo neho sa začnú zhromažďovať rôzne postavy a postavičky, ktoré majú svoje plány, svoje postoje a možno i svoje ciele. Sithovia spolupracujú s Jedi, Republika so sithským Impériom a spolu plánujú zvrhnutie samozvaného vládcu Večného trónu pod vašim vedením ako „Outlandera“.

Bojuje sa medzi hviezdami, so svetelnými mečmi a blastermi, lenže človek začína mať pocit, že sa z toho niekde vytratili Hviezde vojny. Paradoxne. Vedľajšie postavy sú dobre napísané, zaujímavé, v príbehu sa objaví i menší zvrat (pre niekoho nečakaný, pre niekoho očakávaný), ale skrátka niečo tomu chýba. Alebo skôr niečo je tu navyše. Nie som si istý či bolo potrebné vymýšľať nové neznáme Impérium, ktoré zamiešalo kartami v galaxii. Je to zvláštny reset vesmíru The Old Republic a napriek tomu, že sa príbehom zatiaľ veľmi dobre bavím, necítim v ňom osudovosť Hviezdnych vojen. Respektíve nedokážem presne popísať čo mi ten dojem narušuje. Možno je to rokmi utužovaná predstava, že Hviezde vojny sú (okrem iného) o boji temnej a svetlej strany sily, teda Jedi a Sithov, ktorý tento datadisk úplne narúša. Neviem. Možno je to úplne niečím iným. 

KotFE ponúka zážitok, ktorý sa veľmi blíži hernej klasike, na ktorú odkazuje. A to nie len štýlom vedľajších dialógov, ale i štruktúrou a stavbou príbehu. Hádankou, ktorú ostáva rozlúštiť je akým smerom sa bude príbeh rozvíjať v ďalších kapitolách a aký vplyv (ak vôbec nejaký) budú mať na celkový príbeh rozdielne rozhodnutia. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára