streda, 18. novembra 2015

Dojmy: Fallout 4

Vojna, vojna je vždy rovnaká... Svojim spôsobom je to strašné klišé, začínať článok o Falloute týmto citátom, ale tak nejako to vždy sedí. Navodzuje atmosféru, ktorá je paradoxne iná ako atmosféra dvoch pôvodných hier stvorených pod hlavičkou Interplay. Fallout od Bethesdy je iný. A nemôže za to len zmenená perspektíva pohľadu na jeho svet. Iná spoločnosť, iní ľudia, iný prístup k tvorbe – to všetko sa v zásade odráža na výslednom diele. Nakoľko je to rúhanie sa a znesväcovanie pamiatky originálnych hier, tak túto úvahu ponechám na radikálnych fanúšikov z miest kde nie je povolený vstup mutantom a potulujúcich sa šialených brahmín. Ale niektorým veciam sa predsa nevyhnem.

pondelok, 9. novembra 2015

Retro: Eye of the Beholder (GameBoy Advance)

Povedal som si, že by to po nejakom čase chcelo opäť nejaké retro. Povedzme čo takto z roku 2002? Nie, nezbláznil som sa, teda aspoň myslím, že nie úplne. Možno sa pýtate, a dohral si už... X? Nie, pravdepodobne nie. Dokončil si už Shadowrun? Negatívne, nie ani týmto smerom to nepôjde. Tak prečo – sakra – strácaš čas s Eye of the Beholder pre Gameboy Advance? Pretože svet je divný, všetko je lož a len mlieko je voda... aby to teda dávalo úplný zmysel. Skrátka som potreboval niečo čo vyzerá pixelovo, je to trochu niečo nové, keď už som teda dokončil Black Pits súčasť to vylepšenej verzie Baldurovej brány. Chcelo to skrátka niečo čo nemusím nutne dohrať, ako to tak už býva.