utorok 8. júna 2010

Freddie a já

Keď som si tak listoval autobiografickým komiksom Mikea Dawsona, mal som pri tom dobrý pocit – povedomé situácie, ktoré som ja nikdy nemohol zažiť, ale predsa veľmi povedomé. Už na začiatku som uvažoval, ako by ma mohlo zaujať niečo, čo hovorí o živote niekoho iného a vlastne, čo s tým má Queen?! Nie že by sa človek dočkal v tomto komikse nejakej odpovede.
Nie, to v žiadnom prípade. Je to len životný príbeh, na pozadí ktorého hrajú pesničky skupiny Queen. Ničím výrazným neprekvapí, avšak ľahko môže osloviť niekoho, kto má menovanú skupinu rovnako v krvi ako autor. Napríklad ako ja. Dawson sa do hudby Queen zamiloval na prvé počutie (hmm, povedomé) a potom ho už sprevádzala celý jeho život. Sledujeme, ako sa vyrovnáva zo strasťami, ktoré mu prináša. Od presťahovania sa do Spojených štátov, škola, dospievanie a smrť blízkych – tiež celkom povedomé. Je to akoby hudba Queen bola soundtrackom jeho života.

Nie je to vaša každodenná autobiografia, ktorá sa presúva od jedného bodu k druhému. Dawsonova je obklopená hudbou, ktorá rámcuje zážitky z jeho života. Sú momenty, ktoré sa spájajú s určitou skladbou, či jej motívom. Skrátka čítanie, ktoré pôsobí veľmi príjemne. Vlastne, keď tak nad tým uvažujem, na komikse „Freddie a já“ nie je absolútne dôležitý jej obsah, ale výsledný pocit čitateľa. Niekedy som mal pocit, že je to až tak samozrejmé, aby som čosi také mohol vytvoriť aj ja. Možno by to bolo veľmi podobné. Lenže...to by som najprv musel vedieť tak dobre kresliť ako Mike Dawson :-) A že je to nakreslené naozaj dobre... chcel som napísať príjemne, ale už by mi to slovo mohol niekto oplieskať o hlavu.

Pre mňa osobne mal tento komiks veľmi emocionálny nádych, skrátka čosi čo sa čítalo samo a zároveň akoby komunikovalo rečou, ktorú dôverne poznáte. Úsmevy a chápavé kývanie hlavou takmer na každej stránke tohto vskutku zaujímavého komiksu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára