streda, 8. apríla 2009

Prvé dojmy: Assault on Dark Athena

Atmosféra to je slovo, ktorým často popisujem niektoré hry. Tiež by ma zaujímalo kde sa berie, čo je jej príčinou. Prečo u niektorých hier je, a u niektorých po nej človek nenájde ani stopy. Nový Riddick má perfektnú atmosféru, veľmi blízku svojmu predchodcovi. Ono sa niet čomu čudovať, veď je to v podstate remake.

Ako som si tak užíval začiatok tejto hry, rozmýšľal som, čo je na nej také výnimočné, ako to fakticky zdôvodniť. Je to unikátne prostredie, či hutná atmosféra. Opäť, čo robí tu atmosféru? AI protivníkov to určite nie je, nijak nevyniká, ale ani nijak nenadchne. Možno za to môže Vin Diesel a jeho neuveriteľný hlas. Môže mať človek takýto hlas? Vin Diesel je mimozemšťan. :-)

Hudba, zvuky, to je ono, to je ťažisko atmosféry. Výtvarné spracovanie ju len výborne dotvára. Zvuky...Assault on Dark Athena má vynikajúci dabing postáv, človek tomu verí, nepôsobí to umelo a nútene. Skrátka veríte tomu, že sledujete – ste súčasťou – nejakého príbehu. To je silou Dark Atheny. I keď hrateľnostne môže na niektorých ľudí pôsobiť mierne archaicky, stále ostáva jednou z najlepších FPS hier na PC platforme. Avšak uvidíme, či tento náhľad počas hrania ešte nezmením. Po prvých hodinách hrania je však dojem rovnako dobrý ako z predchádzajúceho dielu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára