FAQ


Prečo „Tower of Eternity“?
Pravda, jeden by mohol povedať, že názov blogu o hrách by mohol mať výstižnejší názov, avšak ten vychádza svojou podstatou z môjho nicku. Každý poriadny mág sídli predsa vo veži. Kde inde by mal potom Mick Mág archivovať svoje staré hry a veci s nimi súvisiace? Jasné, vo veži! :-) Tam je práve to miesto, obrovská knižnica zaberajúca jedno celé poschodie, ktorá je plná kníh, zvitkov a (v mojom prípade) i starých – dobrých hier.

Aká je veľká tvoja zbierka?
Maličká, veľmi maličká. Ono sa to má tak, na západe nemajú zberatelia problém dostať sa k rôznym hrám, pretože im ich ľudia z vďačnosti darujú. U nás – tým aká je tu história kupovania (resp. nekupovania) originálnych hier – je len veľmi málo ľudí, ktorí majú čosi doma schované. Pokiaľ sa tak stalo, väčšinou to niekam vyhodili alebo sa to snažia speňažiť za príliš divoké ceny. Väčšinou si tak musím kupovať hry sám, lenže človek musí z niečoho aj žiť, a tak nie je možné zbierku dopĺňať permanentne. Veľmi často sa stáva, že narazím na zaujímavý kus, avšak jednoducho nie sú peniaze. Kým sa peniaze nájdu, kus už je dávno predaný.

Prečo práve RPG hry, prečo nie adventúry?
Aj adventúry. Mám záujem o všetky staré hry. Špecializáciu som si vytýčil hlavne zo spomínaných finančných dôvodov. Ak narazím na dve staré hry, jedna z toho je adventúra a druhá CRPG, tak musím poznať svoje priority. Oboje si nemôžem dovoliť kúpiť do zbierky, musím vybrať len jednu a tou bude práve RPG-čko.

Knihy podľa hier, to už je snáď úchylka?
Možno, dosť pravdepodobne, asi sa to nedá vylúčiť. Lenže knihy postavená na herných svetoch patria k onomu širšiemu koloritu hernej kultúry ako takej. Môžeme sa samozrejme baviť o tom, nakoľko je to vypočítavosť marketingového oddelenia, podpora predávaného tovaru, či hernej značky, či o ich samotnej literárnej kvalite. Vo väčšine prípadov ide skutočne o brak, tu horší, tu lepší, čo však neznižuje ich význam pre hernú kultúru ako takú. Okrem toho, možno je to oným pocitom „kompletnosti“, ktorý takéto doplnenie hernej zbierky prináša. A pokojne môžeme do tejto kategórie zaradiť i herné príručky rôzneho druhu. Kiež by na tie ostávali prostriedky...

Náhľad, takpovediac, do vnútra "hráčovej duše", vážne?
Metaforicky povedané. Pokúste sa z niekoho dostať rozumné, hlboké vysvetlenie, prečo vlastne venuje svojmu hraniu toľko času. Možností je niekoľko. V tomto prípade je možno i na mieste použiť otrepanú frázu „koľko ľudí, toľko chutí“. Každý z nás má iné preferencie, iné vnímanie toho prečo a ako sa hrá počítačové hry. Niekto rád grafické orgie, iný zase hernú mechaniku, samotný herný systém a ďalší v hrách hľadá zážitky v iných svetoch. Niekedy sa jednotlivé postoje krížia, inokedy sa zdajú byť striktne oddelené. Avšak každý vnímame hru inak. Ťažko sa to popisuje, ťažko vysvetľuje. I napriek tomu sa to občas snažím preniesť do písanej formy. Nikdy to nebude nič určujúce, to že istým spôsobom vnímam hru ja, neznamená, že ju tak bude vnímať aj Jožko Mrkvička z Kedlubny nad Veveričkou.

Hry v múzeu? A kde?
Samozrejme, ako každý kultúrny artefakt i staré hry patria na miesta, kde sa o ne dokážu odborne postarať, aby prežili ďalšie veky prekotného technologického vývoja ľudskej civilizácie.

Na Slovensku pravdepodobne nikde (tak maximálne domov k nejakému zberateľovi :-)), ale ak chcete arkádové automaty, tak najbližšie to bude (veľmi pravdepodobne) u bratov v Čechách – Arcadehry. Ak by ste radi niečo komplexnejšie, viac počítačové, či domácky konzolové, potom to bude najbližšie asi do nemeckého Berlína – Computerspiele Museum, prípadne ak máte cestu do Talianska, konkrétne Ríma, tak – Vigamus. Samozrejme potom sú tu ďalšie inštitúcie (pozrite sekciu odkazov na blogu), ale tieto pre jednoduchý prehľad budú stačiť.

Počítačové hry, videohry, arkádové automaty (hry)? Mám v tom chaos.
Jednoduché ako facka – počítačové sú tie na počítače, videohry sú tie na konzoliach, a teda pripájajúce sa k televíznej obrazovke a tzv. „arcade hry“ sú tie automatové, veľké skrine, do ktorých hádžete mince, aby ste si čosi zahrali. Všeobecne povedané, sú ich princípy v základe rovnaké, preto sa aj v game studies (pokiaľ to okolnosti dovoľujú) razí zastrešujúci pojem „digitálne hry“. S čím mám zas problém ja, keďže si pod týmto pojmom predstavujem „vlka a zajaca“ a im podobné hry :-). Na blogu dokonca i ja používam pojmy „počítačová hra“ a „videohra“ synonymicky.