nedeľa 10. januára 2021

Cyberpunk 2077

 V každej spoločnosti sú ľudia, ktorí majú dostatok kreatívnej energie na vytvorenie čohosi nehmatateľného, čohosi čo dokáže formovať a manipulovať naše nálady. Každá spoločnosť má súbor pravidiel, ktoré nie nutne vyhovujú každému jej členovi. Z jej spodku, zväčša z tej najväčšej skupiny nespokojencov, potom vychádza kritika týchto ustanovizní, ktorá dokáže byť viac či menej agresívna. Okolo týchto jednotlivcov sa potom pomaly tvoria skupiny, ktoré sa snažia odlíšiť, získať svoju vlastnú tvár, štýl... a tak podobne. Rebelujú, kričia a väčšinová spoločnosť ich buď ignoruje, démonizuje alebo sa ich rovno bojí. Časom si však niekto s podnikavým duchom uvedomí, že na týchto rebéliách by si mohli ulietavať masy... a kde sú masy, tam sú zdroje. A tak sa z rebélie stane hlavný prúd – dobrá značka. Kruh života. Pre jedného prirodzený stav vecí, pre ďalšieho zasraný kapitalizmus...

Pýtate sa prečo ten zdĺhavý, veľmi zjednodušený popis toho ako sa z punku dokáže stať hlavný prúd? Nuž, tak nejako sa táto debata vedie aj o hre, ktorá je dnešnou našou témou – Cyberpunk 2077. Vraj je to produkt, a tak by sme tento výtvor poľskej korporácie mali aj vnímať. Nebrať si servítky, veď hra vznikala v tvrdých kapitalistických podmienkach. Je to dôležité? Do istej miery. Ale zároveň si spomeňme na prvý odstavec tohto článku. Predovšetkým je vo svojom jadre Cyberpunk 2077 dobrá hra, ktorá sa však nevyhla problémom často spájaným s veľkými a ambicióznymi titulmi. 

Autori hry chceli od nej evidentne viac. Cítite to na každom kroku v Night City. Veľkolepé plány, ktorých sa však museli z rôznych dôvodov vzdať. My konkrétne dôvody samozrejme nepoznáme, ale myslím si, že si ich dokážeme aspoň živo predstaviť. Keď niečo nefunguje a nedarí sa to opraviť, proste sa to nakoniec do hry neimplementuje – vývojár tak získa čas na úpravu a dokončenie vecí, ktoré fungujú. To nie je nič objavné. A ďalšie rozhodnutia, ktorých sa treba vzdať, pretože stoja čas a peniaze. Tie predovšetkým. Hry sú zábava. Aspoň tak ich vníma veľká väčšina ľudí. Na čo už často zabúdajú, že sú zároveň zdrojom obživy ľudí, ktorí ich vytvárajú. Produkt. 

Chyby? Samozrejme, to nikto nepopiera.

Produkt, od ktorého by sme ako zákazníci mali vyžadovať tie najvyššie kvality. Nikto si nechce kúpiť nové auto a na druhý deň zistiť, že má hrdzavý podvozok. Vidíš, poviete si, to je presne to o čom všetky tie články na adresu Cyberpunku 2077 hovoria! A ja to plne chápem, ale ako som už napísal, Cyberpunk 2077 je hra... Vzťahujú sa teda na ňu iné pravidlá? Nemali by sa, ale...

Táto hra mi doteraz dala desiatky hodín výbornej zábavy a dokonca aj nejaký ten podnet na zamyslenie sa. Témy, ktoré otvára, ktorých sa jemne dotýka alebo po nich len povrchne kĺže. To všetko je jej súčasťou. Áno, UI občas neskutočne vyvádza, postavička sa dokáže seknúť v objekte, autá a ľudia na uliciach miznú a doskakujú ako sa im zapáči (i keď to môže byť spôsobené aj grafickými nastaveniami) – technická kvalita je skrátka pochybná. Lenže svet samotný, ponúknuté malé príbehy a rôzne spôsoby riešenia úloh, ktoré dostávate to všetko tak nejako vyvažujú. Máte získať nejaké dáta, ktoré sú niekde v budove X? Nie je problém vykopnúť dvere a postupne to tam všetko vymastiť strelnými zbraňami. Ale kde je v tom zábava? Pre niekoho nesmierna, pre mňa... Obhliadnuť si priestor a nájsť miesto kade sa do budovy dostať nepozorovane, sledovať a zistiť ako obísť každého nepriateľa a potichu sa dostať k cieľu. Zaberie to neuveriteľne veľa času, ale to je presne ten druh zábavy, ktorú vám hra ponúka. A robí to dostatočne dobre, aby vás to bavilo. Aby to bavilo mňa. 

Nuž a napokon sú tu príbehy, postavy a svet, ktorý vám hra ponúka. Úprimne, celý čas pri hlavnom queste som mal silný pocit de javu. Príbeh, ktorý akoby som už niekedy zažil alebo niekde čítal. Všetko mi bolo strašne povedomé, možno je to tým, že v konečnom dôsledku je cesta V a Johnnyho Silverhanda amalgámom všetkých žánrových klišé. V nastolení otázok transhumanizmu príbeh Cyberpunku 2077 zlyháva (s touto témou si podľa mňa oveľa lepšie poradili novodobé diely série Deus Ex), i keď niektoré vedľajšie príbehy sa týchto tém dokážu dotknúť. Zaujímavá je v tomto aj otázka identity jednotlivca, ktorá sa tiahne nielen hlavným príbehom, ale aj niektorými vedľajšími. Kto vlastne som? Ako jednoduché je zmeniť moje vlastné ja? Čo pre nás znamená naša vlastná myseľ, kedy prestávame byť samým sebou a stávame sa niekým iným. O týchto veciach vás nechá hra rozmýšľať – nie je to samozrejme žánrovo nič nové, ale tým, že má hra dobre napísané postavy dokáže vás správne zasiahnuť.  

Predovšetkým však, mám taký pocit, nám chce na všetkých úrovniach naznačiť – aby som citoval klasika: „It's better to burn out than fade away!“ 

CD Projekt Red je korporácia. Cieľom každej korporácie je akumulovať zisk – čo najväčší pokiaľ možno, za čo najmenšie náklady. Počul som už množstvá príbehov o ľuďoch, ktorí dreli u tzv. slovenských veľkopodnikateľov. Každý deň v práci im vysal množstvo energie, išli sa pretrhnúť a zamestnávateľ ich namiesto odmeny stále viac tlačil k stene. Ak by mu to zákony dovolili, tlačil by ešte viac. Pretože čo mu povie taký zamestnanec? Idem preč? Keď musí živiť svoju rodinu? Nie, on len sklopí oči, zatne zuby a jednoducho bude pracovať v prostredí, ktoré ho pomaly zničí. Korporácie sú to isté, len vo väčších rozmeroch. Majú svoju špecifickú sociálnu štruktúru, nútia ľudí byť zvieratami, ktoré sa musia po jej rebríčku prebíjať. A kto nie je dostatočne silný, nech nežere. „Wage slave“ je termín, ktorý často nájdete práve v žánri cyberpunku ako označenie pre rádových zamestnancov korporácii. Ale v našom prípade sú to práve títo ľudia, ktorí pracovali na hre, písali pre ňu texty a možno sa nám snažili niečo povedať. Cyberpunk 2077 je produkt. Je produkt, ktorý je chybový, za ktorým stojí obrovská kreatívna sila a je to na ňom poznať.


Na tomto mieste mi však nedá nevytiahnuť jednu hernú kultovú klasiku – Vampire the Masquerade: Bloodlines. Hra, ktorá bola v dobe svojho vydania rozbitá tak, že by ju ani vlastná matka nedohrala. Hra, ktorú do dnešných dni milujeme, a ktorá bola komerčným prepadákom. V mojich očiach a po mojich skúsenostiach sa má Cyberpunk 2077 šancu stať podobnou klasikou. Má na to všetky predpoklady. Bloodlines je tiež produkt. A v čom je medzi oboma hrami rozdiel? Čas, miesto a objem peňazí, ktorí za nimi stál/stojí.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára