štvrtok 18. januára 2018

Retro: Eye of the Beholder

Nedávno, niekde prišla reč na Eye of the Behodler. Teda, už si presne nespomínam či to náhodou nevzišlo zo spomienky na Dungeon Master pri príležitosti jeho dožitých (ehm) 30 rokov. Na čo mimochodom väčšina lokálnych i medzinárodných takzvaných magazínov (webov atď.) úplne zabudla, resp. absolútne odignorovala. Pritom DM je hra, ktorá dala vzniknúť celému radu klonov a naučila tvorcov hier, že podzemné kobky je možné robiť aj trochu inak. V každom prípade Eye of the Beholder je jedným z najvýraznejších klonov Dungeon Mastera. Chcel som napísať, že svoj vzor prekonal aj v počte dielov, ale to nie je tak úplne pravda. Ale aby sme tento odsek úspešne ukončili. Ako sa Beholder votrel do komunikácie, došlo mi, že som túto hru dohral hodne dávno. Nič si z nej už poriadne nepamätám. Možno by to chcelo trochu oprášiť spomienky. Ak ma moja pamäť neklame, prvú Eye of the Beholder som dohral okolo roku 1994, čo je slušných 24 rokov dozadu. To už je opäť taký čas, že niektorí dnešní aktívni hráči neboli ani na svete. :-) Možno.


Hra vyšla v roku 1991 na domáce počítače IBM PC kompatibilné a Amigu pod vydavateľským dohľadom SSI. Na svedomí ju malo štúdio Westwood Associates, ktoré sa ešte niekoľkokrát stihne zapísať do hernej histórie svojimi novátorskými výtvormi. Medzitým sa ešte stihne premenovať na Westwood Studios, ale to by bol úplne iný príbeh. Hra je založená na pravidlách Advanced Dungeons & Dragons druhej edície.


Za tých 24 rokov, čo som naposledy hral pôvodného Beholdera, vyšiel jeden skoro remake pre Gameboy Advance a neskôr ktosi vytvoril (vraj veľmi dobrý) modul pre Neverwinter Nights (Čo mi pripomína, že by som ho mohol niekedy zase skúsiť). Vyhrnul som si rukávy a nainštaloval pôvodné Oko pozorovateľa (alebo ako sa tá vec prekladá). Postupne, po malých kúskoch som sa predieral známymi i neznámymi chodbami podzemia pod mestom Waterdeep. 

Stále je to dobrá hra. Samozrejme, nájdu sa nejaké mušky, ktoré skôr súvisia s jej vekom a mojimi novými hernými návykmi. Zoberme si to pekne po poriadku. V súbojoch “na meče” môžu byť aktívne len prvé dve postavy. Ostatné sú odkázané na strelné zbrane alebo ich hádzanie. Prípadne môžu bez problémov používať kúzla. Nie je to smrteľný hriech tejto hry, ale toto hranie mi pripomenulo, ako mi to jemne vadilo už v minulosti. Dnes? To bolo ešte horšie. Obzvlášť keď v hre máte halapartne a kópie. Neviem prečo by postavy v druhom rade nemohli používať tieto. Nie, namiesto toho ich postava hodí. Super! Čo ma privádza rovno k druhej (dnes už) otravnej vlastnosti Eye of the Beholder. Všetko čo na nepriateľa vystrelíte a hodíte si musíte ručne zozbierať. Každá jedna dýka, každý jeden kameň a šíp. Pri šípoch je to obzvlášť veľká “zábava”.



Ďalší postreh, ktorý som si z tohto hrania odniesol, patrí hľadaniu tajných chodieb. Spolu s neviditeľnými teleportami, je to druhá najväčšia prekážka v plynulom hraní hry. Samozrejme, že si na ne spomínam, ale skúste si za 24 rokov zapamätať aspoň jedno miesto. Keď som poukázal na obrázok tajného tlačítka, tak sa všetci ozvali, že je dobre viditeľné. No jasné, keď som vás na to upozornil! Ja ho tam tiež vidím. Ale skúste to pri hraní, keď neviete kde sa máte pozerať a hlavne - neviete kde to čakať. I keď DJ argumentoval, že hľadanie tajných tlačítiek je vo Vapore x-násobne ťažšie. Myslím, že keď človek vie, kam sa pozerať, tak to ani tak ťažšie nie je. Je jednoduchšie spozorovať anomáliu na 3D objekte ako na množstve rovnakých stien. I keď väčšina z nich má rovnaký muster. Kto vie. Keby som nemal k dispozícii všecidiace oko, možno hrám prvého Behodlera ešte teraz (čo je viac ako pravdepodobné)!

Čože si to Mick použil, pýtate sa? No vševidiace oko… malú pomôcku, ktorá vám pri hraní DOS verzie značne uľahčí život. Striktne využívanú len pre jej automapovacie schopnosti! Áno, už vidím Richmonda alebo niekoho podobného z vás ako prekrúcate očami. Napíšem to takto: Ja som si svoje odmapoval pred 24 rokmi, pre znovuoživenie spomienok na Beholdera to už opakovať nemusím :-). Ak by som hru hral prvý raz, to by bola iná reč. Ono totiž s automapou je Beholder oveľa jednoduchšia hra. No veď hej, kapitán Očividný - poviete si. Nejde tak ani o to mapovanie ako také. Podstatné je, že na tej mape vidíte všetky zmeny polohy. A teda ľahko odhalíte všetky neviditeľné teleporty a prehadzovačky, ktoré by ste si inak nemali šancu všimnúť. A že ich v hre je požehnane.


Napokon tu máme záverečný súboj so samotným Xanatharom. Teda pánom beholderom z titulku hry. Po absolvovaní viacfázového vymlacovania bossa na konci Vapora, je toto až smiešne jednoduché. Napadlo mi pri tom niekoľko otázok. Skúšal niekto poraziť Xanathara bez paličky buldozérky? Je to vlastne vôbec možné? Stačí chvíľka nepozornosti a jeden zlý Xanatharov pohľad a polovica družiny je pod drnom. Pokiaľ si dobre spomínam, tiež som prvý raz nevedel (pred 24 rokmi) ako na neho. A neviem či som sa potom rozprával s kamarátom alebo to našiel v nejakom návode. Nakoniec som však Xanathara porazil tiež pomocou paličky a pasce. Nikdy mi neprišlo to skúsiť inak. Ani teraz nie! V každom prípade, ak idete do záverečného súboja so znalosťou čo spraviť, je to otázka pár minút. Teda až na to opakovanie, keď vám náhodou niekto z družiny stihne zatrepať kopytami. Chcete to mať predsa perfektné! :-)


Mno a potom je tu ten neinšpiratívny záver - aspoň v PC verzii. Nejaký kúsok textu a hop… späť do MS-DOSu. No nič, aspoň mám potenciálne save družiny do ďalšieho dielu. Ak sa niekedy rozhodnem znova prejsť aj druhý diel. Posledný z dielne Westwoodu, ktorý sa potom dal na vlastné chodníčky (to nie je tak úplne pravda, ešte pre Segu vytvorili napríklad podivnú Warriors of the Eternal Sun). Avšak vody dungeonov neopustil úplne. Priniesol nám skvelú, rozprávkovú Lands of Lore… Ale o tom snáď niekedy inokedy. 

5 komentárov:

  1. Neboj první Eob je spolu s MM3 jedinou hrou, kterou jsem dohrál víc než 1x (konrkétně 2x) a poprvé jsem dohrál hru podle map z Excaliburu a podruhé s implementovaným automapingem v Amiga verzi :) Takže žádné oko nezvedám! Pokud hra automapu umí (nebo je do hry pěkně dodělaná), pak není důvod si ji neužít.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Bez problémov ho ide rozsekať na Melee súboj, dokonca by som tvrdil, že je to kratšie časovo ako ho lákať do pasce :-D
    Klasicky uskakuješ do štvorca a za chvíľu skape, nijako extra veľa životov nemá.

    Vlastne to o tej pasci som sa dozvedel až XYZ rokov po dohraní hry z internetov.

    Mazar

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Souhlas s Mazarem, finalnín souboj jsem dal klasickým step-by-step tanečkem a netrvalo to ani moc dlouho. Mimochodem, crpgaddict teď hraje Eob2 a všimnul si, že tenle způsob ulehčení boje ve dvojce nefunguje úplně stejně (alespoŇ v tom jednom místě ne).

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Vidim ze nas je ovela viac :D podobne. Rozsekal som ho a az po rokoch som zistil ze existuje pasca.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Sakra, sa mi zdalo ze som to naposledy dohral pred-vcerom a ono su to uz 4 roky ;-) No nic, hlavne ze som chcel k tomu napisat aj ja nejaky clanok...

    Inac pridavam sa k chalanom, prvy krat v "dobach temna" som ho aj ja zabil klasicky za pomoci zbrani a tanca. Minule som si to vyskusal tiez a musim suhlasit s Mazarom, ze je to aj rychlejsie a bezpecnejsie, bohuzial vsak clovek pride o nadhernu zaverecnu animaciu chcipajuceho Beholdera :-(

    OdpovedaťOdstrániť