piatok 5. októbra 2012

UFO: Enemy Unknown

Po absťáku, ktorý mi spôsobila preview verzia hry XCOM: Enemy Unkonwn, neostávalo nič iné, len sa vrátiť ku starej – dobrej klasike. Aspoň do nej jedným očkom nahliadnuť a po dlhých rokoch si opäť pripomenúť o čom to celé bolo. Pamäť je síce pekná vec, ale strašne vynecháva. A keď náhodou nevynecháva, tak skresľuje udalosti dôb minulých tak až to pekné nie je. Bol som strašne zvedavý, či je to i prípad hry menom UFO: Enemy Unknown.


Ale predtým, než jej budem venovať svoju plnú pozornosť, vrátim sa ešte do pár rokov vzdialenej minulosti. Pár – vidíte ako tá pamäť zlyháva – youtube tvrdí, že už je to 5 rokov! Tak zhruba v tomto čase som sa po veľmi dlhej dobe vrátil k pokračovaniu UFO pod názvom X-COM Terror from the Deep. Kto náhodou nevie – alebo je príliš mladý aby si pamätal – tak ten teror v názve nie je len tak pre srandu šialených králikov. Ani zďaleka nie. On totiž vyjadruje presné pocity, ktoré sa vás zmocnia pri hraní tohto dielu. Hrôza, des, zúfalstvo a utrpenie. V tej dobe to mohlo byť tak do 10 rokov, čo som naposledy hral Terror from the Deep. Pamätal som si mnoho vecí a vedel som, že to nebude jednoduché. Ale chcel som na youtube nahrať nejaké video z hrania práve tohto dielu. Zapol som hru. Importoval vojakov z konca UFO: Enemy Unknown a myslel si, že to aspoň zo začiatku nebudem mať také ťažké. Všetko prebiehalo ako vždy. Výskum základných vecí, medzi nimi i prvých gaussových zbraní. Prvé úspešné zostrelenie podmorského UFA. Opäť nový materiál na výskum, termálne vŕtačky a podobne zaujímavé vybavenie. Vojaci mali radosť. Potom to však prišlo. UFO prepadlo loď na mori a bolo mojou povinnosťou letieť jej na pomoc. Mám predsa jednotku plnú veteránov, čo by sa mi asi tak mohlo stať? Keby som vedel čo ma na tej lodi čaká, ani by som tam neletel. Lobstermani sú tuhé svine. Vždy boli. Ale pripomenulo mi to jednu základnú vec – nezáleží na tom ako kvalitných vojakov máš, ale na stratégií a výbave, ktorú do boja nosíš. A to je neopakovateľná krása X-COMu.


Prečo som sa k tomu starému príbehu vlastne vracal? Pretože s nedávnym hraním UFO: Enemy Unknown som bol na tom relatívne podobne. Hral som rôzne klony a variácie, ale k prvej hre som sa už dávno nedostal. Pritom patrí medzi moje najobľúbenejšie hry vôbec. Tá neopakovateľná atmosféra sa ťažko popisuje a svojim spôsobom i replikuje. I keď napríklad UFO: Extraterrestrials k nej mali veľmi, veľmi blízko.

Hneď na úvod vás navnadí komiksom štylizované intro. Ide sa rovno do akcie, na nič sa nečaká. Mimozemšťania si robia zálusk na našu planétu. Ich zámery sú neznáme, ich lietajúce stroje nevídané a ich technológia vysoko prekračuje tú našu. Poznám to už naspamäť. V tomto sa mu nová verzia v mnohom blíži. Vrátane výtvarnej štylizácie. Musím povedať, že sa mi páči. Nielen pôvodná, ale i tá nová, ktorá svojim spôsobom zachytáva ducha predlohy. V podstate je ľahostajné či výtvarná stránka originálnej hry vznikla vďaka technickým obmedzeniam doby alebo to bolo umelecké rozhodnutie, prípadne oboje naraz. Postavičky rovnako držali naddimenzované zbrane, obliekali sa do podivných brnení a žiarili všetkými farbami dúhy. Skoro. Filozofia postáv ako „akčných figúrok“ sa mi páči. Veď nepoznám veľa ľudí, čo nemajú radi akčné figúrky. Náhodou to bol veľmi dobrý nápad. Ale dosť už o novom XCOMe a späť k jednej z veľkých herných klasík.

Nachádzame sa na glóbuse sveta. Treba vybrať miesto pre prvú základňu a pomenovať ju. Tu som sa vždy riadil srdcom a nie rozumom. Základňa teda ležala vždy niekde zhruba v mieste Bratislavy (+/- 50 km, ako sa podarí :) ), a teda Slovenska. Teraz tomu nebolo inak. Prvé kroky vedú do základne, postaví sa pár ďalších miestností ako veľký radar, ubytovňa, miesto na chytanie živých mimozemšťanov a priradí sa príslušný výskum. Mimochodom, na tomto mieste si dovolím ešte jednu odbočku. Odbočku s menom UI alebo keď chcete User Interface. Celkom často počúvam od ľudí, že je staré UFO strašne neprehľadné a nie práve najlepšie ovládateľné. V dnešnej dobe, z pohľadu dnešného hráča, skrátka oná meniaca sa perspektíva v čase a skúsenostiach dotyčných. Priznám sa, že pre mňa je tento postoj veľmi nepochopiteľný a nerozumiem mu. Buď už mám naozaj UFO zabudované do svojej DNA, ale rozhodne by som nikdy netvrdil, že má nepriateľské ovládanie voči hráčovi. Ani zďaleka. Práve naopak. Všetko je na správnych miestach, ku všetkému sa človek okamžite dostane. Menu základne je prehľadné a prístupné. Chcem výskum, kliknem na výskum, chcem rozširovať základňu, kliknem na príslušnú položku, potrebujem nakúpiť zásoby, naverbovať nové pracovné sily – všetko mám na dosah jedného kliknutia. To isté platí aj o taktickej časti. Jednoduché, prehľadné a bezproblémové. Poznám množstvo starých hier, kde je ovládanie naozaj prekážkou, či otravným nedostatkom pri opätovnom hraní, ale UFO: Enemy Unknown medzi ne určite nepatrí.

„X-COM Bratislava, radarový systém hlási neznámy objekt. Lokalizácia, severovýchod od Berlína. Veľkosť malá. Rýchlosť – nula.“

„Dispečing X-COM Bratislava. Vysielame Skyranger-1 na miesto pristátia. Odhadovaný dolet – 1 hodina.“

Základňou sa rozlieha zvuk sirény upozorňujúcej na objavenie sa neznámeho objektu. Inžinieri pripravujú Skyranger na odlet a vojaci rýchlo nastupujú na jeho palubu. Nikto z nich ešte nebol v podobnej akcii. Všetci sú to svojim spôsobom profesionáli, mnohí s vojenskou minulosťou, ale v očiach vedenia X-COMu sú všetci nováčikmi. Ich veliteľ sa čoskoro presvedčí, že to nebude ľahký boj.

Skyranger pristáva. Misia je jasná – nájsť UFO a eliminovať mimozemskú prítomnosť v oblasti. Čas ukazuje 23 hodín 48 minút. Je hlboká noc, čo je najhorší možný čas na misiu. Malá viditeľnosť a rozsiahly priestor na prieskum hrajú proti novo nasadenej jednotke. 8 vojakov, ktorých veliteľ ešte ani poriadne nepozná. Vonku je až nepríjemné ticho. A tma. Prvý traja si berú severnú časť, priamo od miesta pristátia. Zdá sa, že sú tam nejaké domy, v ktorých by sa mohli votrelci skrývať. Druhý tím si berie západnú časť, prevážne polia. Tretí tím obhliadne okolie miesta pristátia.
Nasleduje chvíľa čakania... Pohyb kdesi v budove – otváranie dverí. Jedno, druhé. Odrazu akýsi zvláštny zvuk. UFO? Je to veľmi pravdepodobné.

Všetky tri tímy opatrne postupujú ďalej. Po niekoľkých metroch, druhý tím čosi zahliadne v poli. Neváha a strieľa. Puška sa zdá byť málo účinná, ale nakoniec neznáma entita padá. Prvý zásah. Výborne! Za nejaký čas narážame na ďalšieho emzáka neďaleko obytnej časti farmy. Druhý zásah. Odrazu však vidí jeden z vojakov záblesk, nasledovaný výstrelom. Ani si nestihne uvedomiť, z ktorej strany to bolo. Jedným zásahom padá na zem. Morálka v tíme je nalomená. Prvá obeť vojny z mimozemšťanmi, ktorá sa potiahne nejaký čas. A bude ich viac. Oveľa viac...


Nakoniec sa tím úspešne vrátil zo svojej prvej výpravy len s jednou stratou. Zamrzí, ale neprišli sme o nikoho skúseného, naopak – nové skúsenosti jednotka nabrala. Treba sa dať do ďalšieho výskumu. Onedlho by mali doraziť vedci, ktorý sa pustia do novo objavených artefaktov. Určite medzi priority patria mimozemské zliatiny (lepšia ochrana vojakov je kľúčová) a výskum plazmových zbraní. Výskum tých laserových stále prebieha, takže sa stále musím spoliehať na zastaranú pozemskú techniku. Avšak ak by všetko išlo tak dobre ako v prípade prvého výsadku, nebudem sa hnevať. Chvíľu sa budeme ešte trápiť, ale akonáhle budú laserové zbrane, odpadne nutnosť nosiť zásobníky a napokon plazma nám dodá potrebnú palebnú silu. Všetko sa zdalo byť tip-top a na najlepšej ceste. Potom mi však staré-dobré UFO ukázalo niečo, čo sa vám v jeho novom spracovaní nikdy nemôže stať.

Mimozemský teror v jednom z Juhoamerických miest. Opäť podobná situácia ako pred rokmi v prípade Terror from the Deep. Rozdiel bol v tom, že tu som prakticky ešte nemal nič vynájdene. Ignorovanie by znamenalo zníženie spokojnosti s mojou prácou a tým i finančného príjmu do mojej pokladnice. Na začiatku hry sú financie celkom dôležitou súčasťou rozvoja a nikdy ich nemáte dosť. Rozhodol som sa situáciu v Južnej Amerike neignorovať a vyslal som na miesto Skyranger. Už prílet v noci neveštil nič dobré.

Skyranger pristál kdesi uprostred mestskej zástavby. Všade naokolo tma a neznámy priestor. Vyberám prvého vojaka a ľutujem, že som nenaložil aspoň základný, malý tank. Vojak vychádza z nákladného priestoru, keď tu si ho všimne jeden z emzákov, ktorý sa nachádzajú v blízkom okolí nášho pristátia. Okamžite reaguje a strieľa. Do vojaka stojaceho na kraji Skyrangeru sa netriafa, avšak strela zabíja kolegu stojaceho tesne za ním. Nasleduje druhý výstrel, opäť má šťastie, ale nešťastný je iný jeho spolubojovník. Veliteľ (ja) je v šoku. Z ôsmych vojakov sú odrazu len šiesti. Opätujem paľbu, avšak zároveň tým odokrývam ďalšieho protivníka. Ten reaguje na pohyb a strieľa. Tentoraz už vojak stojaci na kraji Skyrangeru nemá toľko šťastia. Padá mŕtvy na zem. Ostatných vojakov dávam do pokľaku, ale nehýbu sa. Ich morálka je veľmi nízka. Ďalšie kolo. Blik. Jeden z vojakov to nevydrží a začne strieľať okolo seba. V amoku zabíja ďalších svojich dvoch kolegov. Kolo emzákov sa však ešte nekončí. Mimozemšťan vonku zrejme nezabudol na Skyranger, trochu sa posúva a páli do ďalších prítomných. Ďalšie dve obete. Veliteľ na nervy. Keď sa konečne dostávam opäť k slovu, nedá sa nič robiť. Posledný z jednotky panikári a vybieha zo Skyrangeru. Veliteľ vie, že ak neprikáže Skyrangeru okamžite opustiť priestor príde nielen o celú jednotku, ale i o tento drahý stroj. Skyranger odlieta a veliteľ premieta, či sa dalo vôbec takejto katastrofe zabrániť.

Dámy a páni, UFO: Enemy Unknown!

3 komentáre:

  1. Koukám na video - egomaniak a übergeek! Nejen, že má dva vojáky pojmenovaný po sobě, ale navíc mu tam běhá polovina SG-1! :)) Kde je druhá půlka? Padla v předchozích bitvách, nebo si válí šunky na ošetřovně?

    Že bych ten Terror konečně zkusil pokořit? Do příchodu XCOM mám ještě nějaký ten týden, bych mohl stihnout... :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Keby po sebe, bratovi, ale aj kamaratoch, znamych a tak. Jo, dokonca (ak si dobre spominam) tam bola aj doktorka z SG, ktora mala na starosti med-kit, rovnako ako Crusherova :))

      Odstrániť
  2. Má nejoblíběnšjí hra! Dohrál jsem všechny další díly. Nejvíce mě bavila asi trojka, páč to byla strategie se vš všudy. Nejenom starost o vojáky, ale museli jste si dávat pozor, abyste nezbořili půlku města apod. Škoda, že další díly jsou takové nic moc, jsou až moc jednoduché a hlavně nějsou na tahy, tím pro mě celá séria pak ztratila to své kouzlo.

    OdpovedaťOdstrániť