Keď už človek virtuálne všade bol, všetko videl a o všetkom vie, má to skrátka ťažké. :-) Teda nie, že by si myslel, aká je to pravda pravdúca, len má skrátka taký pocit. A potom, v dobách nedávnych, keď ešte teplota pravidelne nestúpala nad 30 stupňov, dostal tento človek chuť na nejaké RPG, ktoré ešte nehral. Človek ako taký, poviete si. Na svete je predsa toľko RPG hier... Nuž pravda, ale podmienky boli nastavené veľmi prísne - muselo sa jednať o “party” RPG, kde si hráč vytvára vlastnú družinu a nesmel ju ešte nikdy hrať. Páni a dámy, taká hra zrejme na PC neexistuje. :-) A tak musel prísť na rad záložný plán... (ak to ešte niekto nepodchytil, tak toto je ďalší retro článok o hre, o ktorej u nás veľa ľudí nepočulo :-) )
Čo sa týka celého pozadia hry, teda príbehovej opodstatnenosti a motivácie, povedal by som to takto: Fantasy toho najhrubšieho zrna, že by to bol pre Pavla Dobrovského (ktorý ako je známe, priam miluje fantasy klišé ;-)) jeho kryptonit. Ostatne, stačí si pozrieť len intro hry a okamžite pochopíte. Ale nech je ako je, cez to sa ešte dá preplávať. Nepríjemné prekvapenie nastalo po spustení hry (pod WinXp šlape hra bez najmenších problémov, stačí nastaviť len kompatibilitu). Teda vlastne až pri akte vytvárania postavy, v tomto prípade len vyberania a upravenia štatistík. Áno, žiadna tvorba postavy, či výber mena. Len úprava štatistík. A výber? Nuž tradične tradičný, s malým netradičným dodatkom. Elfka, čo sa tvári, že vám dá, za príslušný obnos, bojovník drsoň, kráľovstvo za meč. Pol-ork, škaredý ako noc s pohľadom “rozdrtím ťa na úplnú padrť” a celé panoptikum uzatvára...káčer. Áno, kačica s akousi konquistadorskou helmou na hlave. Inak bývalý pirátsky kapitán. Kvák!
Ocitám sa vo väzení, z ktorého zdá sa nie je cesta von. Hmm, graficky to ani zďaleka nemá na prvý Baldur’s Gate, skôr sa podobá na prvé Diablo. Pozerať sa však na to dá, nie-3D grafika skrátka nestarne tak zle ako tá 3D. Pohybujem sa klikaním po svete, v spodnej časti orazovky je asi inventár na rýchle použitie...ehm, tak nie. To je celý inventár postavy! 9 miest na predmety? OK, s tým sa snáď bude dať nejako žiť. Na stole vidím chlieb. Rozlomím ho a vypadne z neho kľúč. Ach, niekto chce aby som sa odtiaľ dostal!. Avšak prázdne ruky, bez zbraní? Uvidíme. Vonku ma spozoruje stráž, reku ich ubijem rukami. Heh? Že to nejde?! Utekám kade ľahšie. Nejaký zavretý chlapík mi hovorí, že ak ho vyslobodím, povie mi ako sa dosať von z väzenia. Áno, v inventári mám nejaký obojok, ktorý nejde odstrániť. V tom bude tá finta. Blúdim po chodbách, utekám pred strážami, až kým nenájdem zbraň. Konečne to nebudem ja, kto bude utekať! Pritom nachádzam nejaké fľašky s liečivými lektvarmi a ďalšie, ktoré netuším na čo slúžia. Sek, sek - buch. Hmm, Diablo? Aj keď nie také frenetické, skôr pomalšie, ale štýl boja sa blíži práve k tejto hre. OK, čo body skúseností? Žiadne nie sú? Uf. Ozaj, čo som to mal vlastne spraviť. Kde je nejaký denník...ehm, nie je? Jasné, už si spomínam - chlapíka vyslobodiť z väzenia! Ale akože to nemá nejaký denník. Bah. Po chvíľke nachádzam nejaké brnenie, neviem aké má kvality, ale keďže žiadne nemám, veľmi ma to netrápi. Konečne nachádzam kľúč. Kľúč použijem na dvere väzenia. Chlapík je rád, dáva mi špeciálny kruh, ktorý mám použiť v miestnosti s trofejami. Idem tam, otočím správnou sochou, otvorí sa tajný výklenok, použijem kruh na výklenok, otvoria sa tajné dvere, kde je kľúč. Ten použijem na “obojok” a konečne môžem opustiť väzenie. Ešte predtým ma čaká hra s pákami. Som vonku, v akomsi prístave...
Tiež vám tie postupy začali pripomínať trochu iný žáner. Počujem adventúra? Áno. Nachádzate predmety, tie používate na tých správnych miestach (a po použití samozrejme zmiznú z inventára) a medzitým vymlátite všetko nepriateľsky naladené, čo sa vám zapletie do cesty. Ako som už povedal, graficky hra nevyzerá najhoršie, bohužiaľ sú všetky obrazovky strašne statické. Prakticky sa na nich nič nedeje.
V konečnom dôsledku tak Dragonfire nie je RPG, ale akčná adventúra s RP prvkami štatistík vašej postavy. Och áno, tie body skúseností. Nie sú. Ako som pochopil, postava sa zlepšuje pitím rôznych druhov lektvarov. Jeden pridáva +1 k sile (silnejší aj viac), iný zase + k ovládaniu lukov, jednoručných, či obojručných zbraní. Tiež som čumel jak pes na turecký med. Lenže je to tak, postavu posúva dopredu konzumácia rôzny podivne farebných tekutín. Pritom sa tá hra nehrá úplne najhoršie, pokiaľ pochopíte čo vlastne hráte. Nie je to žiaden zázrak, avšak nie je ani natoľko zlá, aby vás odradzovala od hrania. V slove čísel, na ktoré je dnešná mládež zaťažená, je to taká krásne okrúhla päťka s presahom do šestky :-).
Ako sa to celé skončí zatiaľ netuším - príliš horko na hranie, avšak z nahliadnutia do adresára hry viem, že hra môže mať dva konce - dobrý a zlý. Ako sa k nim dá prepracovať? Nuž, snáď to niekedy uvidím. :-)
Informácie o hre
Názov: Dragonfire: The Well of Souls
Rok vydania: 2000
Vývojári: ComputerHouse GBG AB
Druh: RPG, adventure
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára