piatok, 21. januára 2011

Greg Keyes: The Infernal City (An Elder Scrolls Novel)

Ak by som mal vymenovať jeden z fantastických svetov, ktorý som si za tie roky obľúbil – len jeden jediný – vybral by som si ten „z prastarých zvitkov“. Väčšina ostatných býva akousi variáciou na svet majstra Tolkiena. Zmenený je miestopis, udalosti sa líšia, avšak v základe stále ostávame v myšlienke rozvádzajúcej práve základný mýtus Tolkienovho sveta. Pri „The Elder Scrolls“ je to však trochu iné. Balansuje na tenkej línií známeho „fantasy“ s novým sviežim prístupom k vlastnému svetu a jeho mytológii. Fascinujúci svet. Preto ma i potešila informácia o knihe z tohto sveta, ktorá vyšla koncom roka 2009 – po takmer pätnástich rokoch existencie tohto univerza vo svete počítačov.


Chvíľu som dúfal, že by sa mohla objaviť aj na našom trhu – čo sa zatiaľ nestalo. A tak keď sa naskytla možnosť, objednal som si jej zahraničné vydanie. Trochu som sa bál, predsa len okrem sledovania filmov a seriálov v originálnom znení, hraní počítačových hier, tiež v angličtine, som sa formálne anglicky neučil. Aké to bude čítať príbehový text? Bolo tu menšie riziko, že si knihu neužijem. Pravda, odbornú literatúru v anglickom jazyku čítať musím a aj čítam, avšak ide to hrozne ťažko a pomaly, preto som mal obavy i pri beletristickom diele. Zbytočne. Prečítať mi ju trvalo pár dní (a to som medzitým zvládol aj veci typu: „Lokálna a regionálna identita ako predpoklad uchovania kultúrneho dedičstva a podobné :-) ) a musím povedať, že som ju zhltol takmer na jeden záťah. Pravda, nie som žiaden knižný recenzent a písanie o knihách mi nikdy nešlo príliš dobre (na to sa nájdu na internete iní, kvalitnejší autori), ale pokúsim sa zosumarizovať dojmy z tejto knižky ako najlepšie viem.

V čom sa príbeh „Infernal City“ nelíši od iných „klasických“ fantasy príbehov je bezpodmienečná hrozba v podobe „pekelného“ mesta Umbriel – teda čosi zlé je na obzore a mi tu máme skupinku neočakávaných hrdinov, ktorí si budú musieť s hrozbou poradiť. Je tu Annaig, trochu uličnica a amatérska alchymistka, ktorej nie vždy jej pokusy vyjdú. Spolu so svojim kamarátom z detstva argonianom Glimom, brázdia ulice rodného mesta Lilmoth (ležiace v Black Marsh) a vyhľadávajú rôzne „dobrodružstvá“. Teda najmä Annaig, ktorá veľa číta o príbehoch z minulosti, hrdinských činoch a sníva, že sa jedného dňa dostane do „Imperial City“ alebo pre začiatok aspoň do Leyawiinu. Prípadne sa poriadne opijú, keďže to presne to, čo mladé dievčatá robia! Až im do života zasiahne Umbriel – lietajúce mesto, ktoré pod sebou necháva armádu nemŕtvych. Na druhej strane je rozmaznaný následník Cyrodiilského trónu, budúci cisár princ Attrebus Mede. Sám si o sebe myslí, že je veľký hrdina, presne ako tí z legiend, ako Martin Septim a ďalší, ktorí pomohli uzatvoriť brány Oblivionu v čase Krízy. A napokon je tu dunmer Sul, ktorí čosi o lietajúcom meste vie a má s jeho „stvoriteľom“ nevyrovnané účty.

Myslím, že v tomto momente ste už pochopili nakoľko si budete schopný knihu vychutnať. Výrazy použité v predchádzajúcom odseku – Umbriel, argonian, Black Marsh, Leyawiin, Cyrodiil, Martin Septim, dunmer – presne definujú pre koho je kniha určená. Musíte poznať „The Elder Scrolls“, resp. jeho reálie, aby ste dokázali doceniť obsah knihy. Autor sa netrápi vysvetľovaním základných znalostí sveta. Je to Tamriel. Ak čitateľ nikdy nehral žiadnu hru, nikdy sa neoboznámil so svetom, bude sa v deji strácať. A najmä nepoteší ho množstvo zaujímavých detailov, ktoré mu predkladá. Jednak sa dozvie ako vyzerá (zhruba) Tamriel 40 rokov po skončení Oblivionu. Nechýbajú malé detaily zo života a myslenia argonianov, ktoré sú zosobnené hlavne v postave Glima (nechýbajú ani náznaky argonianskej reči a pod.), či sa dozvieme o osude Morrowindu. Potom samotný Umbriel, resp. jeho fungovanie a existencia je priam hodná (a výborne pasuje) príbehu zo sveta Elder Scrolls – spôsob jeho fungovania, zrodu jeho obyvateľov, či existencia množstva súperiacich kuchýň. V celej knihe som tak mal najmä problém s postavou princa – naivného až som mal niekedy pocit, že je úplný idiot. Nakoniec je však jeho správanie v príbehu istým spôsobom opodstatnené, ale i napriek tomu jeho línia mierne škrípala.

Jediný väčší nedostatok celého príbehu tak vidím hlavne v dávkovaní ohrozenia. Napriek tomu, že je Umbriel skutočne mocné mesto (istým spôsobom i zbraň) necítiť v príbehu hrozbu. Skrátka čo sa deje, deje sa, ale čitateľ necíti bezprostredné ohrozenie, ktoré podľa všetkých náznakov svetu hrozí.

V konečnom dôsledku som však ako fanúšik a dlhodobý obyvateľ Tamrielu bol s knihou spokojný. Získal som nové informácie, náhľad na časti je kultúry a kúsok slušného príbehu navrch. Nerobím si ilúzie a znovu opakujem – ak neviete čo (alebo kto) sú daedra, Azura, kahjiit, či Oblivion – stratíte sa v knihe hneď na začiatku a z jej čítania nebudete mať nič. Je to veľmi pravdepodobné. Na druhej strane musím povedať, že je to asi najlepšia kniha postavená na svete vymyslenom pre počítačové hry akú som doteraz čítal (hundroš vo mne: to zas nie je také ťažké! :-) ).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára