pondelok 25. mája 2009

Kapitánov denník...

Borgská kocka, čo je to? To je rovno otázka bytia, či nebytia. Och áno, v týchto nádherných dňoch ma zamestnáva otázka existencie bytia, či nebytia vo vesmírnom priestore... Ako vždy za to môže film, kniha alebo iné médium. V tomto prípade film, všetci zrejme tušia ktorý. Zistil som, že to teplo normálne napomáha atmosfére...

Teda v prípade, že vo vesmírnych lodiach nemajú niečo ako klimatizáciu. Horko, pot mi tečie po čele. Odrazu sa v reprákoch ozve „We are the Borg. Lower your shields and surrender your ships. We will add your biological and technological distinctiveness to our own. Your culture will adapt to service us. Resistance is futile.“
A do pr...sakra!

No poďte milánkovia, moja lodička si už mnohokrát poradila s nepredstaviteľnou silou. Červený poplach, štíty na maximum...a ide sa!

Výbuchy otriasajú mostíkom, v miestnosti je stále väčšie horko. Oblietame kocku a ja sa rozhodujem zavolať o pomoc. Tiesňové volanie... Namiesto toho však prichádza ešte borgská guľa. Na mostíku lietajú iskry.

Kapitán, štíty na 50%!

„Čože? Tak sakra z toho dostaňte viac! Mám snáď modernú loď.“ Dizajn síce nie je z najnovších a najelegantnejších, ale tá zlatá krabička už niečo vydržala.

„Preveďte energiu zo záložných zdrojov!“

Ďalší výbuch otriasa mostíkom. „Kapitán, prišli sme o generátor štítov. Ďalší stret nemôžeme riskovať!“

„Dostaňte nás do bezpečnej vzdialenosti a udržujte ju, čo to pôjde! Posádka, hovorí kapitán. Pripravte sa na rozdelenie lode.“ Popri tom prikazujem prvému dôstojníkovi, aby sa odobral do druhej časti lode, bude ju mať na povel. Ich úlohou bude zdržať útok, čo najďalej od našej časti. Opravy započnú okamžite po oddelení.

Zdá sa, že všetko pôjde ako po masle... Dostali sme odpoveď na naše núdzové volanie – odpovedali tri lode, ktoré by mali onedlho doraziť. Druhá časť lode sa zatiaľ drží dobre, avšak náš stav zrejme prilákal pozornosť druhej borgskej lode.

„Strojovňa, o niekoľko sekúnd budeme mať vážne problémy! Ako sú na tom opravy?“

„Ešte asi pol minúty, kapitán.“

„Toľko času nemáte!“

V poslednej chvíli na guľu zaútočila oddelená časť lode, a odpútala tak na niekoľko drahocenných sekúnd od nás pozornosť. Štíty nabehli. A ohlásená pomoc dorazila do systému. Ďalšie lode odpovedajú na našu výzvu. Výborne, je časť reintegrovať obe časti.

„Kapitán, máme príliš veľký výkyv energie!“

„Štíty?“

Štíty, bolo posledné na čo som myslel. Loď sa rozpadla... Vlastne, rozpadla je nesprávny výraz. Ktosi mi do nej vykopal ohromnú dieru. Spotený, smädný a vyčerpaný...kto vie, možno tak by sa cítil kapitán vesmírnej lode, keby sa účastnil podobného boja. Teda v prípade, že by to prežil. V tomto konkrétnom by už necítil nič. Úplný nebožtík.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára