pondelok 9. marca 2015

Retro: The Bard's Tale 1: Tales of the Unknown - Niekedy sa konca nedočkáš...

Príbeh barda sa zrejme neskončí najlepšie. Verte mi, rád by som aby skončil šťastne, aby sa všetci zúčastnení šťastne dožili svojej smrti, ale nie všetko ide presne podľa vašich plánov. Mojou základnou motiváciou pri hraní bola myšlienka plynulej kontinuity vytvorenej družiny do potenciálneho štvrtého dielu. Po necelých dvadsiatich hodinách strávených s hrou som však tento boj pomaly vzdal. Bard’s Tale je relatívne legendárna, historická cRPG séria, ktorá bohužiaľ (a to nehovorím o hrách často) nedokázala odolať zubu času.


Voľne prerozprávanými slovami dobových recenzentov:

„...Bard’s Tale posledný príspevok Electronic Arts do žánra počítačových RPG... a, že je to výborný príspevok. Je v ňom dostatok monštier, dungeonov, trikov, pascí, hádaniek a tajomných magických predmetov, ktoré vás dokážu zabaviť na hodne dlhú dobu! A pre vás kartografov, buďte pripravení na MNOŽSTVO mapovania...“ (CVG, november – december 1985)
„...to je, ale hra! Garantujeme vám, že táto vás fyzicky vyčerpá... Bard’s Tale je bez debát jedna z najkomplexnejších dobrodružných hier, ktorá je k dispozícii pre domáce počítače. Zo začiatku sa môže zdať, že by sa boje mohli stať nudné, avšak ako pokračujete v hre, stáva sa čoraz zaujímavejšou, obzvlášť v momente keď začnete nachádzať tie fantastické predmety, ktoré vám budú nápomocné pri dosahovaní vášho cieľu...“ (Dragon #116, december 1986, s. 72) 

Pričom by som rád dodal, že napríklad citovaná recenzia z magazínu Dragon, uvádza dve chybičky krásy, ktoré Bard’s Tale podľa recenzenta má – jednak je to spôsob akým sa ukladá pozícia, čo nebolo nič nové, niektoré dobové hry tak mali rovnako riešené ukladanie; a jednak neuveriteľné množstvo súbojov, cez ktoré sa musí hráč prehrýzť. Z dobového pohľadu to však boli len menšie problémy, ktoré vyvažovala celková rozsiahlosť a bohatosť hernej náplne hry. Bard’s Tale bola séria, ktorá sa snažila vtesnať medzi vtedy dominujúce série Wizardry a Ultima. Do istej miery sa jej to na čas podarilo, avšak napriek dobovým znalostiam mi stále popularita série Bard’s Tale trochu uniká.

Z vlastnej skúsenosti a teraz už i pozície človeka, ktorý si hru nielen jemne oťukal, ale končene i poriadne zahral, musím povedať, že zdieľam vypichnutie dvoch základných problémov z recenzie v magazíne Dragon. Prvá vec, ktorá vás na chvíľu zarazí je spôsob ukladania hry, avšak to by nebol až taký problém keby nebolo toho množstva súbojov. Neustálych, nikdy nekončiacich a v konečnom dôsledku strašne otravných. Po niekoľkých hodinách hrania som sa začal jednoducho nudiť. A ďalšie hodiny mi nepriniesli zmenu – neprišlo ono „...ako pokračujete v hre, stáva sa čoraz zaujímavejšou, obzvlášť v momente keď začnete nachádzať tie fantastické predmety, ktoré vám pomáhajú za splnením vášho cieľu...“ Ostávala len frustrácia a nechuť vrátiť sa k hre. Je fajn kresliť si vlastné mapy podzemia, je fajn chvíľu blúdiť, hľadať odpovede na hádanky, ale všetko len do určitej miery a v určitej správnej konfigurácii. Neviem, možno je to len moja nechuť k cielenému grindovaniu úrovní vašich postáv, pretože bez toho to inak nejde. Ostatne pre túto vlastnosť často nemám rád ani MMO hry. Zdá sa, že tento môj postoj k hre a sérii zdieľa i historik Jimmy Maher (mimochodom, ak som to ešte niekde nezmienil, veľmi odporúčam jeho stránky). Bard’s Tale skrátka nemá v dnešnej dobe čo ponúknuť.
Áno, ja viem - to je iný Bardov príbeh ;)

Stránky CRPG Addict vám o jednotlivých hrách v sérii určite povedia viac, pretože Chester dohral ako prvý, tak tretí diel série (s druhým to vzdal). Ja bohužiaľ nemám ani toľko času, ani toľko sebazaprenia, aby som mal chuť v hre ďalej pokračovať. Hra musí hráča zaujať natoľko, že sa k nej chce vrátiť. Nie aby sa hráč musel nútiť k tomu hru hrať a nakoniec dohrať. Nie každému hráčovi je súdené dohrať každú hru. Niekedy to skrátka nejde, aj keby ste chceli – teda ono by to išlo, ale ak musím hrať niečo z povinnosti už to akosi prestáva byť zábava. Vytráca sa duch dobrodružstva a schopnosť budovať si príbehové pozadie pre vlastnú družinu. Chcem aby ma hra pohltila, ak to nedokáže musím jej dať zbohom.

3 komentáre:

  1. Z toho, čo si písal, Mick, nie je ptoom ten "iný Bardov príbeh" oveľa lepší?
    Ucelenejší, ukončený a neváhajúci urobiť si srandu sám zo seba?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hlavne je uplne iny. Robi si sice zo vsetkych klise srandu, ale sam je vo svojej podstate uplne obycajna diablovka. A nie za kazdym sa jeho druh humoru trafi. Ale zas beer, beer, beer... :) https://youtu.be/SrEFWv8aSQ8

    OdpovedaťOdstrániť
  3. From my own experience, and now even the position of a person who can play not only get the feeling softly, but completed and played correctly.

    OdpovedaťOdstrániť