pondelok, 14. októbra 2013

The Legend of Kyrandia - Book One

Dnešné ohliadnutie za retro článkami bude venované prvej hre zo série Legend of Kyrandia. Jeho výber bol pomerne jednoduchý, keďže nedávno GOG skompletizovalo celú sériu (1, 2, 3), a tak si ju môže potencionálny záujemca okamžite zahrať. Nehovoriac o tom, že všetky hry zo série stoja za to. Ktorá z nich je najlepšia, na to sa – pravda – názory trochu rozchádzajú. Niekto pripisuje tento titul druhému dielu, niekto poslednému a ďalší zas nedá dopustiť na prvý kontakt so sériou v podobe Book One. Kyrandia však rozhodne patrí k hrám, v ktorých je pevne zakorenený tvorivý rukopis autorov diela.

utorok, 8. októbra 2013

Flashback: The Quest for Identity

Ako pred nedávnom sľúbil, tak aj koná. A spomienka na Flashback nám ide pekne na ruku aktuálnemu vydaniu remaku, ktorý som nehral a ani po tom netúžim. Flashback podľa mňa patrí k tým málo hrám, ktoré nepotrebujú remake v modernom engine, skôr si myslím, že mu to len uškodí. Nuž, ale kto som, aby som hodnotil hru, ktorú som nehral. Poďme sa radšej vrátiť pekne do minulosti roku 1994 kedy vychádza PC verzia tejto skvelej hry.

pondelok, 7. októbra 2013

Kam sa stratil mág?

Kde zas trčíš, mág?! Opýta sa niekto občas. Nuž, pracujem a na blog padá tieň. Nie, neprestal som sa zaujímať o hry – ani tie súčasné, ani tie staré. Ale, ako som to už neraz spomenul, hranie a písanie o hrách ma neživý (a koľko ľudí na Slovensku, áno, že...), takže koníčky občas musia ustúpiť neúprosnosti reálneho života. Blogom už tobôž nie. Aj keby som sa Fuka volal. :) Teda, nie že by som sa úplne prestal hrať. To myslím nehrozí, skôr už potom neostáva čas na písanie zaujímavých príspevkov na blogy (áno, množné číslo, stále myslím i na Kulturu Kriplů, ktorá má stále svoj potenciál). Lenže potom som si robil poriadky na harddiskoch a zrak mi spočinul na retro článkoch, ktoré som písal v začiatkoch na gamesweb.sk. Bolo ich pár, myslím, že jeden sa už stihol ocitnúť na tomto blogu (zrejme tiež v čase podobnej krízy zaneprázdnenosti) – a keďže už dávno zapadli prachom, nebolo by možno od veci ich trošku oprášiť. Aby si pocestný prechádzajúci okolo mágovej veže nemyslel, že mág umrel. Nie, nie – mág študuje, absorbuje vedomosti, aby bol mocnejší, šikovnejší a... No, nakoniec zistí, že mu to asi príliš nepomôže k živému bytiu, ale také už je koleso života. Uhm. Zase role-play, Mick? Tak trochu, človek sa toho nezbaví – čo sa v Daggerfalle naučil, už sa len tak ľahko neodnaučí... A možno sa medzitým objaví aj nejaký príspevok do zbierky, ktorý bude stáť za popis a odfotenie. Jeden nikdy nevie.