pondelok, 25. mája 2009

Kapitánov denník...

Borgská kocka, čo je to? To je rovno otázka bytia, či nebytia. Och áno, v týchto nádherných dňoch ma zamestnáva otázka existencie bytia, či nebytia vo vesmírnom priestore... Ako vždy za to môže film, kniha alebo iné médium. V tomto prípade film, všetci zrejme tušia ktorý. Zistil som, že to teplo normálne napomáha atmosfére...

Teda v prípade, že vo vesmírnych lodiach nemajú niečo ako klimatizáciu. Horko, pot mi tečie po čele. Odrazu sa v reprákoch ozve „We are the Borg. Lower your shields and surrender your ships. We will add your biological and technological distinctiveness to our own. Your culture will adapt to service us. Resistance is futile.“
A do pr...sakra!

No poďte milánkovia, moja lodička si už mnohokrát poradila s nepredstaviteľnou silou. Červený poplach, štíty na maximum...a ide sa!

Výbuchy otriasajú mostíkom, v miestnosti je stále väčšie horko. Oblietame kocku a ja sa rozhodujem zavolať o pomoc. Tiesňové volanie... Namiesto toho však prichádza ešte borgská guľa. Na mostíku lietajú iskry.

Kapitán, štíty na 50%!

„Čože? Tak sakra z toho dostaňte viac! Mám snáď modernú loď.“ Dizajn síce nie je z najnovších a najelegantnejších, ale tá zlatá krabička už niečo vydržala.

„Preveďte energiu zo záložných zdrojov!“

Ďalší výbuch otriasa mostíkom. „Kapitán, prišli sme o generátor štítov. Ďalší stret nemôžeme riskovať!“

„Dostaňte nás do bezpečnej vzdialenosti a udržujte ju, čo to pôjde! Posádka, hovorí kapitán. Pripravte sa na rozdelenie lode.“ Popri tom prikazujem prvému dôstojníkovi, aby sa odobral do druhej časti lode, bude ju mať na povel. Ich úlohou bude zdržať útok, čo najďalej od našej časti. Opravy započnú okamžite po oddelení.

Zdá sa, že všetko pôjde ako po masle... Dostali sme odpoveď na naše núdzové volanie – odpovedali tri lode, ktoré by mali onedlho doraziť. Druhá časť lode sa zatiaľ drží dobre, avšak náš stav zrejme prilákal pozornosť druhej borgskej lode.

„Strojovňa, o niekoľko sekúnd budeme mať vážne problémy! Ako sú na tom opravy?“

„Ešte asi pol minúty, kapitán.“

„Toľko času nemáte!“

V poslednej chvíli na guľu zaútočila oddelená časť lode, a odpútala tak na niekoľko drahocenných sekúnd od nás pozornosť. Štíty nabehli. A ohlásená pomoc dorazila do systému. Ďalšie lode odpovedajú na našu výzvu. Výborne, je časť reintegrovať obe časti.

„Kapitán, máme príliš veľký výkyv energie!“

„Štíty?“

Štíty, bolo posledné na čo som myslel. Loď sa rozpadla... Vlastne, rozpadla je nesprávny výraz. Ktosi mi do nej vykopal ohromnú dieru. Spotený, smädný a vyčerpaný...kto vie, možno tak by sa cítil kapitán vesmírnej lode, keby sa účastnil podobného boja. Teda v prípade, že by to prežil. V tomto konkrétnom by už necítil nič. Úplný nebožtík.

pondelok, 18. mája 2009

Star Trek, kdeže ty herný si?

Po zhliadnutí nového Star Treku prevažujú pozitívne dojmy, a to je, myslím si, veľmi dobre. Na jednej strane je tu radosť z toho, že sa Star Treku podarilo vrátiť jeho lesk, na strane druhej je moje herné (a smutné) ja. Pretože v dnešnej dobe nemôžeme očakávať dobrú hru, ktorá by robila česť značke Star Trek.

Veď je to také jednoduché. Hra, ktorá sprevádza nový film je obyčajná arkáda, ktorá nie je ani o Star Treku, ale ani o poriadnej hre. Pri pohľade na kalendár samozrejme nikto nebude očakávať a vyžadovať adventúru – tie časy sú už dávno preč, a to i napriek tomu, že sa radia k najlepším hrám z tohto univerza. Lenže čo takto príbehová FPS? To by bolo schodné riešenie a dokonca i multiplatformovo možné. Veď história nám dokladá, že je možné spraviť kvalitné FPS hry z prostredia Star Treku. Či už to bol Klingon Honor Guard alebo séria Elite Force.

V tom prípade, čo takto vesmírny simulátor? Nie, tiež to nie je dobrý nápad – vlastne, tu je to podobný prípad ako X-WING a spol. Príliš PC centrické na to, aby sa do podobnej hry niekto pustil. Starfleet/Klingon Academy a Bridge Commander tak ostávajú jedinými simuláciami, ktoré má človek k dispozícii. Ešteže ten Bridge Commander má takú silnú moderskú komunitu, inak by nám už naozaj nič iné neostávalo.

Napriek nepriazni osudu, mám taký sen. Sen o RPG z prostredia Star Treku, o hre, kde by hráčova postava bola kapitánom vesmírnej lode a mal by k ruke svoju posádku. Skúmal by planéty, plnil úlohy pre Flotilu a nad tým by sa odohrával nejaký veľký príbeh. Hlavné misie na jednotlivých planétach by boli ručne kované, sekundárne misie by boli pol-na pol (ručná práva, generovaný obsah) a tie najmenej dôležité by boli náhodne generované celé. Tým by sa minimalizoval stupeň opakovania na minimum, a zároveň by bolo možné preskúmať celkom širokú časť vesmíru. Samozrejme by nechýbali i vesmírne konflikty, ktoré by sa však nemuseli zásadne končiť bojom. Samotný spôsob hrania vesmírnych misií by bol určite veľmi podobný Bridge Commanderovi. Na čo meniť dokonalosť? :-)

V tomto smere by ma veľmi zaujímalo, či sa objaví nejaký herný JJ Abrams, ktorý dokáže vytvoriť naozaj veľkolepú a kvalitnú hru vo vesmíre Star Treku. Koľko bude na to potrebovať? Rok, dva, desať? Star Trek Online je iná liga, okrem toho, MMO hry nepovažujem za normálne hry :-) Inak tu nie je nič a výhľadovo tiež nič nevidím. Pritom 25th Anniversary... Vidíte ako sa svet zmenil? K 40 narodeninám nevyšla žiadna hra. Vlastne vyšla, mala to byť hra Star Trek Legacy, lenže tá sa veľmi nepodarila. Okrem toho, ako ju môžem porovnávať s tak dobrou adventúrou :-) Škoda slov a zase nám ostáva už len tá povestná nostalgia.

sobota, 2. mája 2009

Prvé dojmy: Mysteries of Westgate

Premium moduly pre prvú Neverwinter Nights boli zaujímavým krokom pre hráčov, a istotne i pre samotné Bioware. Vlastne, ono to boli také prvé DLC svojho druhu. Paradoxom je, že jeden z najlepších modulov ste, vďaka prieťahom a činnom spoločnosti Atari, získali zadarmo. Bol to modul od spoločnosti Ossian Studios menom Darkness over Daggerford.

Ossian majú skrátka smolu. Atari je príliš divná spoločnosť na to, aby všetko mohlo ísť podľa plánu. Pokiaľ ma pamäť neklame, čerstvo vydaný Mysteries of Westgate, bol hotový už koncom roku 2007, avšak kvôli snahe Atari vyvinúť akýsi podivný DRM pre svoje downloady, sa jeho vydanie neustále odkladalo.

Mysteries of Westgate je svojim spôsobom klasické DLC, teda čosi menej ako datadisk – do systému samotnej hry neprináša nič nové. A teda ak ste si z nejakého dôvodu neobľúbili druhý diel Neverwinter Nights, je veľmi pravdepodobné, že ani MoW vám nebude sedieť. Pretože nelieči neduhy, ktoré NWN2 má – nešikovná kamera, občasné problémy s AI a podobne.

Na druhej strane, zatiaľ sa zdá, že kvalitou bude niekde na pomedzí solídneho Neverwinter Nights 2 a vynikajúceho datadisku Mask of the Betrayer, ktorý patril k tomu najlepšiemu za posledných pár rokov. Hlavný príbeh vyzerá byť dostatočne zaujímavý, a už teraz sa začína všetko nečakane zamotávať. Vec sa má tak, protagonista (hráč) v akomsi dungeone medzi mnohými pokladmi objavil aj zvláštnu masku, ktorú si (ani sám nevie prečo) zobral. Avšak má to jeden háčik, odvtedy ho sprevádzajú nočné mory a nech sa snažil ako chcel, masky sa nedokázal zbaviť. Na radu mudrca z Cormyru sa napokon vydal do mesta Westgate, kde sídli zločinecká organizácia známa ako Night Masks – niekto tam by mohol vedieť o prekliatí, ktoré maska nesie.

Všetko je len začiatok, ktorý na scénu prinesie vašich spoločníkov, dobre napísané dialógy (miestami citlivo zhadzované humornými pasážami) a celkom slušnú váhu na role-play. Dobrodružstvo využíva celú škálu postupov, ktoré systém NWN2 umožňuje, k tomu, aby hráč mohol skutočne hrať svoju postavu. Veľmi často sa využíva aj systém vplyvu na vašich spoločníkov a vaše reakcie nie sú nikdy jednoznačné. Keď už som pri dialógoch – niektoré sú ozvučené (dabované) a celkom slušne, ďalšie zase vôbec. Podľa akého kľúča sa postupovalo netuším. Pravda, príliš to nevadí, ale občas to ruší koncentráciu na hru. Teraz hovorí, tu je zase ticho.

Naozaj som sa prvé hodiny bavil veľmi dobre, dokonca lepšie ako pri datadisku Storm of Zehir – aj keď ho mám rád, Mysteries of Westgate ťahá hlavný príbeh. Aspoň zatiaľ. Jediným čiernym bodom, inak na zaujímavom dobrodružstve, je tak ono nechvalné Atari DRM. Tri aktivácie na jeden počítač a nemožnosť hru spätne deaktivovať. A za ďalšie, mám podozrenie, že môj sa môj počítač správa akosi anarchisticky a nemá rád niektoré druhy DRM. Keďže aj v tomto prípade (stalo sa mi to už s Mass Effectom) mi odmietol hru spustiť. Jediné čo pomohlo, bolo stiahnutie NoCD patchu (inak tiež povedané cracku). V ten moment som mal chuť Atari napísať, nech mi vrátia tých 10 dolárov za tento Adventure Pack (ako sa DLC oficiálne nazýva).


Update: Zrejme som prišiel na to, prečo sa mi po aplikovaní posledného patchu nechcela hra spustiť (pôvodne som to riešil cez crack, avšak vďaka tomu hra na jednom mieste padala). Chcelo to len updatovať ".NET Framework 3.5". Zdá sa, že teraz už všetko šlape bez problémov.